„Nemusíte ma ľutovať, veď mám striebro. Andy počas tých rokov trpezlivo čakal na chvíľu, keď prelomí bariéru a vyhrá veľký turnaj. Teraz sa mu to podarilo na môj úkor, ale zaslúži si to,“ cituje Federera internetový magazín Tennis World.
Vyše dvoch rokov čakal Federer na svoj sedemnásty grandslamový titul. Získal ho pred mesiacom vo Wimbledone, keď vo finále zdolal Murraya. Po prehre s tým istým hráčom v olympijskom finále priznáva, že nie je tráva ako tráva.
„Wimbledon a olympijský turnaj sú dva diametrálne odlišné veci. Tráva bola teraz úplne iná. Na začiatku turnaja klzká a neskôr sa zápasmi rýchlo vysušovala. Rozdielna bola aj atmosféra. Tá wimbledonská je vskutku unikátna, ale teraz na olympiáde bola iná. Oveľa viac vlastenecká. Všetko v hľadisku hralo pre Andyho, ale tým nechcem povedať, že som prehral kvôli divákom,“ podotkol Švajčiar, ktorý 8. augusta oslávi 31. narodeniny.
Foto: Reuters
Ani to mu však nebráni myslieť na budúcnosť vo svetlých farbách. Hoci má za sebou už štyri olympijské vystúpenia, chcel by pridať aj piate. O štyri roky v brazílskom Rio de Janeiro. V Sydney 2000 sa zoznámil so svojou manžekou, bojnickou rodáčkou Mirkou Vavrinecovou, v Aténach 2004 už v 2. kole nečakane zaváhal s Čechom Tomášom Berdychom, v Pekingu 2008 vo štvrťfinále neprešiel cez Američana Jamesa Blaka, ale vybojoval zlato vo štvorhre so Stanislasom Wawrinkom. V Londýne zostal tesne pod vrcholom. Čo očakáva od Ria?
„Nikdy som nepovedal, že nebudem hrať tenis až do roku 2016. Končiť sa nechystám. Rád by som šiel do Ria, lebo som tam ešte nebol a rád spoznávam nové miesta. Bol by som šťastný, keby sa mi tam podarilo vybojovať zlato. Musí mi však pri tom pomôcť aj moje telo,“ zasmial sa a ešte dodal: „Teraz sa teším zo striebra a všetkého, čo som zažil počas šiestich olympijských dní v Londýne.“
Dedina bola ďaleko od Wimbledonu
Túto olympiádu som si mimo dvorcov s inými športovcami veľmi neužil, tvrdí Federer. Nebýval totiž v olympijskej dedine, ale na súkromí. „Dvakrát som počas olympijských hier býval v dedine. Pred olympiádou v Aténach som sa práve stal svetovou jednotkou a všade som stretával ľudí, ktorí sa so mnou chceli stretnúť, vyfotiť, či niečo podpísať. Vtedy som to bral nie ako problém, ale niečo obohacujúce. Tešil som sa , že ľudia ma majú radi,“ komentoval Federer. Rokmi prišiel na to, že si treba určiť priority a neplniť fanúšikom všetky ich želania. „Bolo to pekné, ale strácal som pritom veľa energie, unavovalo to. Teraz v Londýne som si povedal, že budem bývať na mieste, ktoré mám roky osvedčené počas Wimbledonu. Navyše olympijská dedina bola ďaleko od All England Clubu,“ dodala svetová jednotka.
