Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Londýn 1948. Kráľ rozhodol: Olympiáda je šanca

Po berlínskej olympiáde v roku 1936 nadišla vynútená pauza. V roku 1940 malo hry hostiť japonské Tokio, o štyri roky neskôr Londýn, vojna však menila plány. Po nej sa ťažko skúšané mesto stalo, prirodzene, kandidátom číslo jeden na usporiadanie olympijských hier. Pre zúfalú ekonomickú situáciu Briti takmer posunuli možnosť zorganizovať športový sviatok Američanom, ale kráľ Juraj VI. vyhlásil, že olympiáda je šanca vzkriesiť Britániu z vojnových ruín. Voľbu Londýna potvrdil MOV poštovým hlasovaním.

26.07.2012 20:00
Fanny Blankersová-Koenová Foto:
Holanďanka Fanny Blankersová-Koenová dobieha do cieľa na OH 1948.
debata

Hry dostali prívlastok úsporné. Nevybudovalo sa žiadne nové športovisko (štadión Wembley však prežil vojnu bez vážnejšej ujmy), ani olympijská dedina. Muži bývali na základniach RAF (kráľovské letectvo), ženy v londýnskych školách. V Británii ešte fungoval prídelový systém na potraviny, čomu sa prispôsobili aj olympionici. Športovci mali nárok na 5 467 kalórií denne, čo bol dvojnásobok bežného prídelu.

Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 29. júla 1948 na štadióne Wembley pred 85–tisíc divákmi. Na podujatí sa predstavilo vyše štyritisíc športovcov z 59 krajín. Vojnoví agresori Nemecko a Japonsko sa nemohli zúčastniť, Sovietsky zväz na olympiádu nevyslal výpravu. Československo reprezentovalo 77 športovcov (z nich traja boli zo Slovenska), ktorí dosiahli mimoriadny úspech: šesť zlatých, dve strieborné a tri bronzové medaily.

Stupne víťazov behu na 10 000 metrov. Najvyššie... Foto: The Daily Mail
Emil Zátopek Stupne víťazov behu na 10 000 metrov. Najvyššie Emil Zátopek.

Američan Bob Mathias sa stal v Londýne dovtedy najmladším olympijským víťazom v histórii (v sedemnástich vyhral desaťboj). Fín Veikko Huhtanen získal v gymnastike päť medailí (z toho tri zlaté). Emil Zátopek si s nenapodobiteľnou grimasou v tvári dobehol po titul na 10 000 metrov a po striebro na polovičnej trati. Strieborný vzpierač z Havajských ostrovov Harold Sakata zaujal aj po olympiáde – zahral si v bondovke Goldfinger. V prvom kole boxerského turnaja vypadol Iránec Michael Aghassi (otec neskoršej tenisovej legendy Andreho).

Najväčšou hviezdou londýnskych hier sa však stala holandská atlétka Francina (Fanny) Blankersová–Koenová. Tridsaťročná matka dvoch detí si vybehala štyri zlaté medaily na 100 i 200 m a 80 m prekážok, aj ako členka štafety na 4×100 m! Varovali ju, že na Londýn je už stará. Aj jej manžel si ju doberal, že by ju už radšej videl pri sporáku ako na dráhe.

Na atletickej dráhe vo Wembley sa aj s rozbehmi postavila za osem dní na štart jedenásťkrát a ani raz nepoznala chuť prehry. Stovku vyhrala v hustom daždi s päťmetrovým náskokom. Nasledovali dramatické prekážky. Takmer mŕtve preteky. S britskou učiteľkou baletu Maureen Gardnerovou vpadli rovnako do cieľa. Dlho sa čakalo na fotografické rozuzlenie. Navyše kapela spustila hymnu God Save the King a Fanny sa domnievala, že znie na počesť domáckej prekážkarky. Našťastie, pocta patrila anglickému kráľovi Jurajovi VI., ktorý sa so svojou suitou práve usadil v kráľovskej lóži.

Druhé zlato však Fanny poriadne zabrnkalo na psychiku. Na druhý deň sa pred rozbehmi na 200 m ocitla na pokraji nervového zrútenia. Predchádzajúca dráma, clivota po domove a deťoch a tlak získať ďalšie víťazstvo na ňu frontálne zaútočili. Chytila emocionálny šok. Bola zúfalá, plakala, chcela ísť okamžite domov k dvom deťom. Manžel ju v šatni chlácholil a po kvapkách jej dodával guráž.

Osádzanie informačných tabúľ v uliciach Londýna... Foto: The Daily Mail
Londýn 1948 Osádzanie informačných tabúľ v uliciach Londýna v roku 1948.

„Ak nechceš pokračovať, nemusíš. Obávam sa však, že skôr či neskôr oľutuješ, že si dvojstovku vynechala.“ Rozmyslela si to a po tretí raz v hustom lejaku vyhrala. Dokonca s najväčším náskokom v histórii olympijských dvojstoviek (o sedem desatín sekundy).

Záverečnú štafetu takmer nestihla. Pred finále sa jednoducho stratila. Motala sa po londýnskom obchodnom dome, zháňala pršiplášť a uviazla v dopravnej zápche. Našťastie, pribehla v poslednej chvíli. To, čo sa potom odohralo na poslednom úseku, nemá obdobu. Ako finišmanka prevzala kolík na štvrtom mieste, päť metrov za Austráliou, tri za Veľkou Britániou a dva za Kanadou. Až na páske zdolala austrálsku šprintérku Joyce Kingovú. Štvrté zlato!

V Amsterdame ju vrelo privítalo štvrť milióna Holanďanov. S manželom ich usadili do pozláteného koča, ťahaného dvoma pármi sivých koní a kráľovná Juliana ju ako prvú ženu v kráľovstve pasovala do rytierskeho stavu.

Facebook X.com debata chyba Newsletter