Najskôr stratila šancu Moskva a po nej New York, druhé kolo vyhral senzačne Madrid, no vzápätí vypadol. V hre zostal už len Londýn a favorizovaný Paríž. Krátko po pol ôsmej miestneho času zaznela v sále olympijská hymna a Beethovenova Óda na radosť. „Všetci ste urobili skvelú prácu,“ povedal kandidátskym mestám šéf Medzinárodného olympijského výboru Jacques Rogge.
Hosteska mu na bielom vankúši s olympijskými kruhmi priniesla obálku s menom víťaza. Rogge ju rozpečatil a s kamennou tvárou oznámil: „Hry 30. olympiády v roku 2012 usporiada Londýn.“ Britská metropola vyhrala vo finále nad francúzskou pomerom hlasov 54:50.
Pred televíznymi obrazovkami sledovala tento moment miliarda ľudí. V britskej delegácii vytryskol gejzír radosti. Futbalista David Beckham sa tešil, akoby oslavoval titul majstra sveta. Na Trafalgarskom námestí vypukla obrovská párty. „Som v extáze. Vezieme domov najväčšiu športovú trofej,“ usmieval sa šéf londýnskej kandidatúry, niekdajší skvelý míliar Sebastian Coe.
Ako získal Londýn OH 2012
1. kolo volieb: Londýn 22 hlasov, Paríž 21, Madrid 20, New York 19, Moskva 15 |
2. kolo volieb: Madrid 32 hlasov, Londýn 27, Paríž 25, New York 16
3. kolo volieb: Londýn 39 hlasov, Paríž 33, Madrid 31
4. kolo volieb: Londýn 54 hlasov, Paríž 50
Dvojnásobný olympijský šampión dokonale využil svoje prednosti – charizmu, výrečnosť a obrovskú ctižiadostivosť.
Britský premiér Tony Blair v tom čase už hostil summit G8 v Škótsku, ale v Singapure vykonal predtým skvelú prácu. Pricestoval tri dni pred voľbami a usilovne v prospech Londýna loboval.
„Niekto musel vyhrať. Paríž na seba môže byť pyšný, ale v týchto pretekoch sa udeľuje iba jedna zlatá medaila,“ glosoval napínavé voľby Rogge. Slabá útecha.
V tábore zdolaných súperov zavládlo obrovské sklamanie. Paríž neuspel vo voľbách tretíkrát za sebou. V súboji o OH 1992 bola úspešnejšia Barcelona, OH 2008 dožičili volitelia čínskemu Pekingu. „Neviem, čo viac ešte chceli. Ukázalo sa, že Medzinárodný olympijský výbor je anglosaský,“ rozčuľoval sa francúzsky basketbalista Tony Parker.
Po vyradení Madridu rátali Parížania s presunom latinskoamerických hlasov na svoju stranu, ale prepočítali sa. „Olympizmus, ktorý je vždy výkladnou skriňou svetového obchodu, odráža realitu krajiny izolovanej na všetkých kontinentoch, krajiny, ktorá stratila vplyv,“ napísal denník Libération. „Rozhodnutie je nespravodlivé. Nevyhral najlepší projekt, ale tvrdé zákulisné machinácie a nátlak,“ tvrdil španielsky denník ABC.
Dvadsaťštyri hodín po olympijskom úspechu prišiel šok. Londýn čelil teroristickému útoku. Nálože odpálené samovražednými atentátnikmi v troch súpravách metra a v jednom poschodovom autobuse usmrtili 52 ľudí a ďalšie stovky zranili. Británia okamžite vytriezvela zo šťastného sna úspechu. Rozjarené tváre prekryl strach a údiv. MOV sa poponáhľal s vyjadrením dôvery. „Veríme, že londýnski organizátori zabezpečia bezpečné hry,“ vyhlásila hovorkyňa MOV Giselle Davisová.

Pôvodne odhadovali organizátori rozpočet olympiády na 2,37 miliardy libier. V roku 2007 uviedli, že budú potrebovať štvornásobok, napokon sa vyšplhal na 9,3 miliardy libier. Najväčšiu položku v nákladoch tvorí bezpečnosť – až 1,1 miliardy libier. Olympionikov bude chrániť 24 000 policajtov a strážnikov, 60 kilometrov oplotenia a 2 000 röntgenových skenerov. Podľa prívržencov hier olympiáda zvýši popularitu hostiteľskej krajiny a prispeje k rozvoju cestovného ruchu. Odporcovia argumentujú tým, že pre takéto tvrdenia neexistujú dôkazy.
Tak či onak, Londýn je prvým mestom, ktoré hostí najväčší športový sviatok už tretíkrát v histórii. Predtým sa tu konali olympijské hry v rokoch 1908 a 1948. A na oboje sa písali nezabudnuteľné príbehy, na ktoré sa spomína dodnes.