Čo všetko ste stihli za tri týždne sústredenia vo Švajčiarsku?
Sústredenie v St. Moritzi bolo najdôležitejšie v príprave na olympijské hry.Absolvovali sme ho celá skupina chodcov. Okrem mňa Miloš Bátovský, Anton Kučmín, Dušan Majdán, tréner Juraj Benčík a fyzioterapeut Jakub Hudák. Sústredili sme sa najmä na špeciálne tempo pretekov, klasické dlhé tréningy (30–40 km), ale aj rôzne striedanie tempa, ktoré sa môže zísť pri nástupoch počas pretekov. Samozrejme, držali sme aj solídny objem kilometrov, týždenne okolo 180 km.
Boli ste v osvedčenom prostredí. Prekvapilo vás tam niečo?
St. Moritz patrí medzi moje obľúbené destinácie v príprave, bol som tam už deviaty raz a opäť som sa cítil veľmi dobre. Atmosféra je vždy úžasná. Každoročne sa tam pripravuje množstvo chodcov a atlétov z celého sveta, takže tréningy rýchlejšie ujdú a aj nasadenie je, prirodzene, vyššie.
Zatiaľ posledné veľké preteky ste absolvovali 9. júna Záhoracku dvadsiatku. Nie je to príliš dlhá pauza pred olympiádou?
Borský Mikuláš bol tiež len v rámci prípravy, posledné vážne preteky boli v apríli v Poděbradoch. Ale vôbec to nevnímam ako hendikep. Napríklad dva moje najlepšie výkony na 50 km sa zrodili v prvých pretekoch sezóny po polročnej súťažnej prestávke. V tomto sme my, chodci, odlišní od ostatných atlétov. Šprintér alebo skokan sa potrebuje dostať do pretekovej atmosféry, ale vytrvalec kumuluje energiu a ladí formu na jedny preteky.
Ako hodnotíte s trénerom tohtoročné vynechanie Svetového pohára? Alebo to ukáže až výkon na olympiáde?
Generál budem po boji, ale zatiaľ to stále pociťujem ako veľmi vhodné. Plán nám vychádza do bodky presne. Forma klesla, ale postupne som sa dostal do dobrých pocitov a momentálne po St. Moritzi mám pocit, že forma je tesne pred vrcholom. Mám za sebou množstvo výborných tréningov, ale oproti situácii v minulom roku aj veľa energie. Teraz nás už čaká len vyladenie, oddych a zbieranie energie pred štartom.
V čom je rozdiel, keď sa pripravujete na vrchol sezóny len na 50 km, kým predtým to bolo na 20 a 50 km súčasne?
Základ je rovnaký. Pri dvojštarte je to o to ťažšie, že v príprave treba absolvovať niekoľko tréningov špeciálne na 20 km, čiže 16 – 20 km v úsekoch v tempe do 4min/km, pritom treba držať aj objem a množstvo dlhých tréningov.
Aký program vás čaká do začiatku olympijských hier?
Pre mňa sa začína olympiáda až 9. augusta, keď už väčšina výpravy bude mať po svojich štartoch a veľká časť už bude asi doma z Londýna. Samozrejme, olympijské súťaže si nenechám ujsť, ale len v role diváka. V tréningoch sa zameriam najmä na regeneráciu. Tréning už je osvedčený, takmer na meter rovnaký ako pred každou päťdesiatkou. Teraz sa už riadime mottom – Dá sa viac pokaziť ako natrénovať.
Do Londýna cestujete 9. augusta. Nie je to neskoro iba dva dni pred súťažou?
Ani nie. Na všetky preteky cestujem deň pred štartom a som pripravený. Pre zložitejšiu logistiku a cestovanie sme sa rozhodli, že pôjdeme o deň skôr ako zvykneme. Ale inak sa snažím robiť všetko, ako som zvyknutý. A navyše takmer všetci už budú mať po svojich pretekoch a koncentrovať sa tam na štart by bolo dosť náročné. Takto vo štvrtok prídeme, v piatok sa rozcvičíme, pripravíme veci na štart a v sobotu ráno sa do toho pustíme.
Aký máte pocit z Londýna? Už ste tam boli?
Moja jediná skúsenosť s Londýnom je letisko Heathrow, takže nejaký vzťah či už pozitívny alebo negatívny nemám. Ale na olympiádu tam sa teším. Je to relatívne blízko od nás, tak dúfam, že v Londýne bude celej našej výprave fandiť veľa Slovákov.
