Dolgopolov nesúhlasil s videohovorom z bezpečnostných dôvodov. Bol uprostred vojny. Ukrajinec poskytol nemeckému magazínu rozhovor z miestnosti so sprchou a funkčným kúrením.
Počas vojny to je pre neho luxusné vybavenie. Ale veľmi vzdialené od toho, na čo bol Dolgopolov, ktorý vo svojej kariére zarobil vyše sedem miliónov dolárov, zvyknutý.
„Bol som zvyknutý na pohodlný domov, hotely počas turnajov, masáže a zdravé jedlo. Po kariére som chcel pokračovať v rovnakom živote. Nemal som v úmysle stať sa vojakom,“ povedal Dolgopolov.

Ale vôľa brániť svoju vlasť to zariadila tak, že tým vojakom sa stal. Často spáva v zničených domoch v opustených dedinách. Ako záchod im slúži diera v podlahe, v kútoch syčia šváby, pištia myši a potkany. Uprostred nešťastia sa naučil vážiť si maličkosti. „Raz nám jedna stará pani dala na ulici hrozno. Bože, to bolo chutné.“
36-ročný Dolgopolov bol vo svetovom tenisovom rebríčku najvyššie na 13. mieste. Kariéru ukončil na jar 2021 pre zranenie zápästia. O desať mesiacov neskôr Rusko spustilo na Ukrajine vojenskú operáciu. Dolgopolov bol v tom čase so svojou rodinou v Turecku.
Tenisová hviezda nemala skúsenosti so zbraňami, nieto ešte s vojnou. Okamžite sa však rozhodla ísť brániť svoju krajinu. Najprv však napochodovala na strelnicu v Antalyi.
„Náhodou som tam stretol vojaka, ktorý bol v tureckých špeciálnych jednotkách. Keď sa dopočul, že sa vraciam na Ukrajinu, týždeň ma učil strieľať.“
Dolgopolov je v súčasnosti pilotom bezpilotného lietadla, ktorý sa zodpovedá ukrajinskej vojenskej spravodajskej službe. Fotografuje terén zo vzduchu, hľadá ruské pozície, zisťuje, aké má nepriateľ zbrane.
„Takto môžeme v reálnom čase sledovať, čo sa deje na bojisku a kam by malo naše delostrelectvo strieľať.“
Jeho „pracovná zmena“ môže trvať niekedy až 15–16 hodín. „Potom spím možno dve hodiny alebo vôbec. Je to ťažké. Niekedy sa cítim ako zombie.“ Uvedomuje si, že život profesionálneho tenistu ho čiastočne pripravil aj na nástrahy vojny.
„Športovec a vojak potrebujú podobné zručnosti: musíte vedieť rýchlo reagovať, sústrediť sa a prispôsobiť sa novým situáciám.“ Na tenisových kurtoch bojoval o víťazstva, na fronte bojuje o život.

„Je vojna fyzicky ťažšia? Neviem povedať, ale je to psychicky náročnejšie. A to som ani nebol v priamom boji. Videl som ľudí umierať len cez kameru dronu.“ Pre bývalého športovca, ktorý je odmalička v pohybe, by bolo vážne zranenie najhoršou nočnou morou.
„Ak mám byť úplne úprimný, viac sa bojím, že sa zraním a budem musieť žiť ako invalid, než zomrieť. Keby som si mohol vybrať, radšej by som zomrel.“
Vojna Dolgopolova pochopiteľne zmenila. Stal sa vážnejším a agresívnejším. Ľahšie znervóznie. „Ak mi niekto povie niečo hlúpe na ulici alebo online, reagujem výraznejšie ako predtým. Rýchlo sa nahnevám. Moje nervy sú asi zo všetkej práce krehké.“

Na začiatku vojny Dolgopolov vyčítal ruskému hráčovi Andrejovi Rubľovovi, že sa nepostavil proti ruskej agresii. S Rubľovom ani iným ruským športovcom o vojne nikdy nehovoril, no na jednu správu dodnes nezabudol.
"Ruský tenista mi poslal správu na Whatsapp krátko po tom, čo Rusko bombardovalo ukrajinskú detskú nemocnicu. S úsmevom sa opýtal: Ako sa mám?“ spomína Dolgopolov. Pozrel sa na správu a onemel. Dolgopolov dve hodiny premýšľal, ako odpovedať na správu.
„Zaujímalo by ma, či to myslí vážne. Ako mohol byť taký ľahostajný, cynický a ignorantský?“ Nakoniec odpovedal jediným slovom. „Zábava.“