Aj keď rivalita medzi oboma národmi je obrovská, rozruch okolo hymny nemá športový charakter. Diváci reagujú na kontroverzné kroky znovuzvoleného prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa.
Ten v sobotu podpísal nariadenia v súvislosti s uvalením ciel vo výške 25 percent na dovoz tovaru z Kanady a Mexika a desať percent nad rámec existujúcich ciel na produkty z Číny.
A po pár hodinách prišla prvá reakcia. Ešte v sobotu večer sa fanúšikovia ozvali po prvýkrát, v hlavnom meste Ottawe začali bučať hokejoví priaznivci pred zápasom s Minnesotou.
Nasledovali ich priaznivci v Calgari, Vancouvri aj Winnipegu, nadviazali na nich aj fanúšikovia basketbalového klubu Toronto Raptors, ktorí v nedeľu privítali Los Angeles Clippers.
Krátko potom, ako 15-ročná speváčka spustila prvé slová americkej hymny, kanadské publikum reagovalo bučaním a piskotom, ktorý za viac než minútu neustál.
Po zápase sa novinári pýtali domáceho Chrisa Bouchera, či taký úvod stretnutia NBA už niekedy zažil. „Nie, to nie,“ odpovedal stručne a nadviazal otázkou: „A už ste niekedy zažili, aby na nás boli uvalené také clá?“
Rovnaký scenár sa zopakoval aj v utorok proti New York Knicks, aj keď už medzitým Trup clá pozastavil o jeden mesiac. Snáď jediným rozdielom bol hlas, ktorý americkú hymnu spieval. Ten dievčenský nahradil hrubší mužský, ale reakcia z tribún bola rovnako dôrazná a ohlušujúca.
V pondelok sa ozvala aj druhá strana. Keď do Nashvillu prišli Senators, ktorých fanúšikovia v Ottawe celú tradíciu bučania rozpútali, rozhodli sa tamojší nadšenci gesto odplatiť. Akonáhle speváčka začala do mikrofónu spievať verše skladby O Canada, niekoľko jedincov zapískalo a zabučalo. Po chvíli ale tieto hlasy utíchli.
„Nič také by sa nemalo robiť pri žiadnej hymne. Neboli vytvorené na základe politických názorov, ale ako vyjadrenie úcty vojenským veteránom v oboch krajinách,“ vyhlásil kanadský útočník amerického klubu z Nashvillu Jonathan Marchesseault.

Vo svojich slovách sa vracal k rituálu, ktorý vznikol v Severnej Amerike počas druhej svetovej vojny. Púšťanie či spievanie štátnej hymny začalo v bejzbale, ku ktorému sa pridali aj hokej, basketbal a americký futbal.
„Najprv som vôbec nevedel, čo sa deje. Ale ku koncu som to už pochopil,“ uviedol Alex DeBrincat, hráč Detroitu, ktorý stál na modrej pri bučaní vo Vancouvri. „Nepáči sa mi to, ale na jednu stranu sa to možno dá pochopiť. Teraz sa do deje po celej lige,“ pridal jeho spoluhráč Patrick Kane.
„Na politickú situáciu mám svoj názor, ale nechám si ho pre seba. Oddelím to od toho, prečo tu vlastne sme, a to je baviť sa hokejom,“ skonštatoval tréner Red Wings Todd McLellan.

Nie je to po prvýkrát, čo sa v Kanade na hymnu suseda bučí. Už v roku 2003 krátko po americkej invázii do Iraku vyjadrovali podobný nesúhlas v Montreale, kam pricestovali New York Islanders. V rovnaký deň proti vojenskému zásahu USA v meste protestovalo 200-tisíc ľudí.
A aj keď večer hlásateľ v aréne prosil fanúšikov o rešpekt k tímom z oboch zúčastnených krajín, emócie davu neutíšil.
„Nemyslím si, že športové udalosti sú tým správnym miestom, kde sa má bučať na posvätnú pieseň, ktorá si zaslúži úctu. Nie je to správne,“ hneval sa vtedy hosťujúci brankár Rick DiPietro. Jeho brankársky partner Garth Snow bol ostrejší: „Ako Američanovi sú mi títo ľudia ukradnutí.“