Kto nevidel, sotva uverí. Suverénny Slovan dostal päťku a ešte môže byť rád. Bola to lichotivá prehra.
Kedysi ho vo federálnej lige vycvičili jeho odvekí českí súperi a neraz dopadol aj horšie.
Ale v slovenskej lige na niečo podobné nie je zvyknutý. Kraľuje v nej neohrozene už šesť rokov za sebou a to, čo zažil naposledy, je pre neho mimoriadna udalosť.
Nie je však náhoda, že výprask prišiel práve teraz. Po veľkej eufórii a uvoľnení.

Kým sa držali belasí v plnej bojovej pohotovosti, maximálnej koncentrácii, nič si nezľahčili a nepodcenili, frčali ako švajčiarske hodinky.
Keď sa však tohto prístupu vzdajú, čo nebol prvý prípad, stáva sa z nich priemerné mužstvo, s ktorým môže zatočiť aj ambiciózny a disponovaný domáci súper.
Mali smolu, že po oslavách narazili práve na Žilinčanov. Neprišli len ustráchane brániť, ale vyhrať. Podali sebavedomý, behavý, dobrý výkon.

Slovenskí futbalisti a aj kluby si v minulosti užili dosť neúspechov a museli sa naučiť s nimi žiť.
Ale ukazuje sa, že sa musia učiť aj vyhrávať. Nedávno využil taliansky tréner reprezentácie Calzona príležitosť, aby si po každom lepšom výsledku vyrovnával účty so svojimi kritikmi.
A Slovan zasa nezvládol v hlavách historický triumf a zistil, aká uzučká cestička vedie medzi úspechom a prepadákom a ako ľahko sa môžu stať z hrdinov babráci.
Zdá sa, že za čerstvé zásluhy v Lige majstrov zoberú fanúšikovia tentoraz hráčov na milosť a zakopnutie so Žilinou sa im prepečie.
Uplynulá nedeľa však nebola ideálnym príspevkom mužstva v ohlásenom boji klubu za vyššie návštevy nielen na sviatočných stretnutiach, ale najmä na bežných ligových zápasoch, ktorých je nepomerne viac.