Rovnaká mohla zaznieť včera vo Vaires-sur-Marne. Po tom, čo vodný slalomár Matej Beňuš získal bronz.
Do parížskeho olympijského finále prekĺzol s odretými ušami ako predposledný.
Kto ho sledoval prvýkrát, mal obavy. Lenže ten, kto má jeho postupový kľúč v malíčku, nebol prekvapený.
Bratislavčan to robieva pravidelne. Pravda, párkrát sa už pri svojich výpočtoch prerátal.
Rád útočí zo zadných pozícií. Tak, aby na štarte dlho netŕpol a v cieli dostal súperov pod tlak. Do cieľa prišiel tri stotiny po 97. sekunde. To nie je málo…
Najlepší kanoisti sú totiž schopní prejsť stredne náročnú finálovú trať za zhruba 90 sekúnd.
Stavitelia sa však posnažili a zamotanými pasážami posunuli v Paríži túto hranicu na 95 sekúnd.
Víťazný Gestin ju zvládol s prehľadom. Pre Burgessa je najpodstatnejšie, že bol o vlások rýchlejší ako Beňuš.
Slovák išiel odvážne a pritom tak trochu na istotu. Znie to čudne, ale Bratislavčan je majster podstupovania prípustnej miery rizika.
Aj preto má striebro z olympiády 2016 v Riu de Janeiro, viacero cenných kovov z MS i ME a tiež tri razy vyhral Svetový pohár. Je jeho lídrom aj tento rok.
A predsa by sa bez širokého úsmevu šťasteny neradoval z naplnenia sľubu, ktorý pred Hrami 2024 dal slovenským fanúšikom. Ako jeden z mála športovcov s dvojkrížom na hrudi hovoril otvorene o medaile. Všetko ostatné by bol neúspech.
Čítajte viac Beňuš je špička, Tury posunul Slovensko medzi veľmoci. Šťastný Pellegrini prisľúbil viac peňazí a prezradil, v akom športe by to (ne)skúsil
V rozpálenom mestečku asi 40 kilometrov od centra Paríža dostali dvaja jeho súperi dodatočne päťdesiatsekundovú penalizáciu a jeden ťukol predposlednú bránku. Bez nich by odsunuli Beňuša na šiestu priečku.
Tú obsadil v Tokiu, kde mal veľkú smolu na stavbu trate. O tri roky neskôr sa misky váh naklonili znova na Beňušovu stranu. Iste je pri tom dôležité aj štastie, ale bez umenia vám k úspechu nepomôže ani to.
