Iste, nepatrí sa haniť niečo, čo sa ešte ani len nezačalo. Treba však hovoriť pravdu a tú by nemala prekryť ani prípadná medaila. Žiaľ, my v tom pomyselnom zrkadle vidíme pukliny už teraz.
Na začiatku, v Atlante 1996 ich bolo 71, o štyri roky v Sydney – aj s tromi kolektívnymi športami – až 108. Presne pred dvomi dekádami v Aténach 64, následne v Pekingu 57, v Londýne 47, v Riu de Janeiro 51 a naposledy v Tokiu 41.
Toto sú počty slovenských športovcov, ktorí odcestovali na predošlé olympiády. Do Paríža ich odchádza iba 28, teda dva a pol krát menej, ako pri slovenskej premiére.
Letmý pohľad na zoznam dáva tušiť, že povrchný športový fanúšik pri dvoch tretinách mien vôbec nebude tušiť, o koho ide. Nebyť našich dvoch streleckých stálic, Danky Bartekovej a Zuzany Rehák-Štefečekovej či vodného slalomára Mateja Beňuša, vo Francúzsku by nebola jediná slovenská hviezda.
Čítajte viac Krucinál, teraz treba ísť do mŕtva. Aj keby som tam mal nohu nechať
Ak má táto výprava nejaké medailové ambície, potom sú to tieto tri mená. Ak to náhodou cinkne kdekoľvek inde, bude to nadplán. A dobre vieme, aké to je na strelnici s „ružovými holubmi“ náročné – stačí pár sekúnd rozptýlenia a olympijský kov je fuč.
Na divokej vode, ktorá ešte donedávna bola slovenským teritóriom, sa zmenili pomery a o rýchlostnej kanoistike ani nehovoriac.
Boli sme zvyknutí, že v posledný deň – v kráľovskej disciplíne K4 – komárňanskí chlapci bojujú o stupne víťazov. V Paríži však nie sú. A ani žiadni iní rýchlostní kanoisti.
Čítajte viac Psychika? Otec na tréningu zahlásil: Mišo, musíš ísť ako na olympiáde! Keby som spravil chybu, bolo by zle
Iste, nechceme tvrdiť, že počet medailí je ukazovateľom kvality nášho športu, často je to aj výsledok náhody a šťastia. Scvrkávajúca sa výprava však už o niečom svedčí. Niečo (a zrejme toho nie je málo) tu na tom našom malom Slovensku robíme zle.
Napriek tomu všetkým našim športovcom budeme silno držať palce. Za každým z nich je nejaký pekný príbeh, obetaví rodičia, odhodlaní tréneri, skupina nadšencov i štedrí sponzori.
To málo, čo v olympijskom košiari zostalo, si zaslúži našu úctu a rešpekt.