Veď predsa „why so serious?“ Niečo sa končí, iné sa zasa začína, takto to zvykol vravieť slovenský Tourminátor, však?
Včera v Košiciach sa definitívne rozlúčil so súťažnou kariérou. Na terénnej „mašine“, ktorá bola jeho srdcu vždy najbližšia. V relatívnej tichosti a komorným záujmom médií, tak, ako to má najradšej. Vždy to boli preňho viac starosti ako radosti.
Už žiadne zbytočné otázky. Konečne vytúžený pokoj. Najlepšie kdesi v ústraní. Napriek tomu, ešte raz a naposledy: Chapeau, Peter Sagan!
Bola to veľká cyklistická jazda so všetkým, čo k tomu patrí. Neustále napätie, lebo uňho ste nikdy nevedeli kedy, kde a ako.
Jeho famózny útok na Libby Hill v Richmonde 2015, čertovský pohľad v cieli pekelného Roubaix 2018, pózy magnáta Belforta z Wall Street, či Hulka alebo Forresta Gumpa v cieli Tour de France zostanú navždy – možno nedostižnou – súčasťou slovenskej športovej histórie.
Asi tisícpäťsto kilometrov ďalej – vo francúzskom Nice – zhruba v rovnakom čase, dekorovali víťaza tohtoročnej Tour de France. Tadej Pogačar priam nečakane suverénnym spôsobom získal vzácny žltý dres. Tretíkrát v kariére.
Sagan sedem rokov, rovnako dominantne, vládol „všestrannej zelenej“.
Čítajte viac Sagan: Na začiatku kariéry som dostal ponuku, ktorá sa neodmieta. Ako prežíval problémy so srdcom a čo jeho budúcnosť?
Bol to práve rodák zo Žiliny, ktorý previedol svetový pelotón náročným obdobím, kedy si tento šport opäť získaval stratenú dôveru. Od pochmúrnych „armstrongových“ čias až po dnešok.
Sagan bol strojcom modernej totálnej cyklistiky a žezlo už dávnejšie posunul tomu najlepšiemu. Symbolicky – Slovák Slovincovi.
S veľavravným dôvetkom: „Bav sa a zabávaj“.
