Mysleli sme si, že je to slabošské a totálne alibistické.
Dúbravka však mal pravdu. Po dvoch dueloch proti Luxembursku – nenazývajme ho viac v tejto konfrontácii outsiderom – je na mieste si priznať, že Slováci neznesú prívlastok favorit. Ten spravidla nebýva o triedu horší.
Paradoxne, bol to práve náš brankár, ktorý v tomto dvojzápase obstál ako jediný.

Dve stretnutia pred koncom kvalifikácie je prakticky rozhodnuté. Patrilo by sa chváliť a oslavovať, veď „Calzonovci“ majú účasť na budúcoročnom Eure takmer istú. Slovensko nebolo v tabuľke nikdy predtým takto dominantné.
Žiaľ, táto prevaha je len na papieri. Kto totiž tento rok sledoval kvalifikačné zápasy Slovákov, vie svoje. Z ôsmich odohraných obstáli maximálne v dvoch – domácu výhru nad Lichtenštajnskom budeme aj naďalej považovať za povinnosť.
„Fakt, že dokážeme vyhrať aj takýto zápas, znamená, že mužstvo rastie a je silnejšie,“ povedal v pondelok večer v Luxemburgu taliansky tréner.

Nuž, žiada sa povedať, že to sme potom riadne vysokí a silní. Lebo obdobne slabo hrali Slováci aj na Islande a v Lichtenštajnsku, no namiesto nuly si domov odviezli šesť bodov.
Čo si budeme klamať, bolia z toho oči. A klamali by sme si, keby sme tvrdili, že futbalové Slovensko sa niekam pohlo. Kdeže, herne nepokročilo ani o piaď.
Celý čas si len lebedí pod šťastnou hviezdou.
