Trénerovi DAC Adriánovi Guľovi po súboji v Mol Aréne ležal v žalúdku rozhodca. Hovoril o hanbe.
Neodpískal pre domácich nad slnko jasnú penaltu za Lovatovu ruku. Dlho sa nehralo a kto vie, aký záznam Filipovi Glovovi VAR ponúkol, keď ju napokon nenariadil.
V dôležitých momentoch zbabral, na čo siahol. Už v úvode neuznal regulárny gól Slovana, hoci mu opäť pomáhal VAR.
Kľúčové kiksy rozdelil na obe strany, bolo to fifty fifty. Ale aj keby DAC penaltu kopal, nikde nie je napísané, že ju dá.
V nedeľu o titul neprišiel. Štyri razy hral so Slovanom, štyri razy viedol, ale ani raz najväčšieho súpera nezdolal, hoci ani v jednom zápase nebol vyslovene slabší.
A po druhé, ešte na začiatku apríla viedol o šesť bodov, stačil mesiac a dostal sa do päťbodového mínusu.
V slovanistickom tábore oslavovali Weissa juniora. Nastúpil, skóroval, nechal sa vylúčiť. Žltú kartu videl ešte na lavičke. Takmer celý zápas nehrajúci kapitán vedel, čo mu hrozí, ale vyzliekol si po víťaznom góle dres.
Čítajte viac Weiss povedal o svojom synovi, že nie je normálny a priznal, čo na to hovorí jeho manželka. Guľa penil aj na tlačovke
Druhá žltá a červená. Tréner sa na synátora hneval, oslabil mužstvo. Ale to nebol hlavný problém. Spravil hlúposť a dostal trest. Tvrdil, že takto si to vysníval. O týždeň by si tak či tak nezahral.
Teáter po góle, ktorým vyprovokoval domácich fanúšikov, si však mohol odpustiť. Vo futbale nasiaknutom množstvom fráz sa to odbije vždy slovami: To sú emócie! Taký je futbal!
Futbal taký nemusí byť. Emócie potrebuje. Ale o také, aké priniesla škandalózna mastenica, ktorú hasili priamo na ploche policajti, stojí málokto. Šláger si zaslúžil krajšiu pointu.
Je umenie dôstojne prehrávať. Ale aj vyhrávať…
Načítavajú sa športové výsledky...