Boli vyjadrením snahy mladíkov dostať sa na budúcoročné majstrovstvá sveta do 20 rokov z domáceho Eura. Vo svetle okolností sú obe slová veľmi trefné.
Slováci boli najbojovnejším tímom na turnaji. Ukázali veľkú mentálnu odolnosť v posledných dvoch zápasoch. Oba zvládli výsledkovo, prvý aj herne. V druhom im pomohla šťastena, strelecká efektivita i diváci.
Chýbala im však vyššia futbalová kvalita najmä v elementárnych činnostiach – presnosti a razancii prihrávky či zakončenia, prvom dotyku. Absentovalo aj viac odvahy, najmä v ofenzívnej fáze. A tiež moderná herná tvár.
Čítajte viac Prialo nám šťastie aj diváci. Bojujeme, ale musíme pridať viac kvality
S prvými štyrmi vecami musia Slováci do májového štartu malého Mundialu čo-to spraviť. Majú na to, potrebujú však správne vedenie. A tu nastáva problém.
Už zopár rokov zobrazujú na trávniku riadky prastarej slovenskej trénerskej mantry. Nevedno, koľko percent sa z nej zmenilo za devätnásť rokov, keď boli mladíci spod Tatier na MS do 20 rokov. V trnavských páľavách to väčšinu času vyzeralo, že skoro nič.
Futbalisti sa ju učia v kluboch i národných tímoch rôznych vekových kategórií – až po seniorskú. Potom rakúsky prechod do útoku trvá zopár sekúnd, slovenský sa často končí po pár prihrávkach medzi obrancami odkopom brankára po úspešnom napádaní súpera.
Postup devätnástky na šampionát je veľký úspech. Čerstvý vánok do vydýchaného vzduchu v slovenskom futbale. Ešte lepšie by bolo, keby mladíci hrali na MS 2023 futbal adekvátny tomuto roku. To by bol sen či zázrak číslo dva.
