Po zápase so Švajčiarskom si ju určite zaslúžia.
Mizerná streľba, tragické presilovky a žiadne clonenie pred brankárom. Tentoraz už ani pred vlastným. Keď sa po prehre 1:5 proti Kanade Juraj Slafkovský „posťažoval“, že pánbožko to asi takto chcel, na ktorú inštanciu sa majú odvolať Švajčiari?
Vyhrali síce 5:3, ak by však hokejový pánbožko naozaj existoval, po prvej tretine by bolo vybavené – 4:0 a dovidenia!
Čítajte aj Takto to ďalej nejde, zhodli sa hráči. Niečo si teraz povieme
Na rovinu: Švajčiari sú excelentní, na šampionáte majú azda najlepší výber v histórii. Pokojne môže bojovať o zlato. V stredu večer sa však Tatarovi a spol. akoby núkal. Sprava aj zľava.
Robil všetko možné aj nemožné, len aby Slováci mali šancu. Napokon, daroval im až jedenásť presilových hier. A výsledok? Nula bodov.
Pardon, jeden inkasovaný gól…
Ramsay od začiatku turnaja opakuje to isté: „Rýchlo, agresívne, bez špekulovania. Strieľať, cloniť a dorážať.“
Všetko to, čo fungovalo v Pekingu, hráči nevedia preniesť na helsinský ľad. V tejto chvíli to už nie je o tréneroch, je to na kabíne. Na jej lídroch, ak tam nejakí sú.
Všetko je možné. Aj to, že o týždeň, po prípadnom štvrťfinále, tento text vyznie ako znôška zbytočných slov. Situácia je totiž taká, že Slovákom zrejme postačí, ak v utorok, v poslednom zápase skupinovej časti, zdolajú Dánov.
A turnaj sa pre nich opäť len začne. To všetko za predpokladu dvoch povinných triumfov – v piatok s Kazachmi a v sobotu proti Talianom.
Ramsayho družinu na šampionáte zatiaľ nikto neodpisuje. Ale – prinajlepšom – stagnuje. Na konci prvého týždňa MS to je veľmi zlý signál.
