Chlapec z plagátu
Autor: Michal Bakaj
Poznáte ich aj vy. Ľudia, ktorí si robia, čo chcú. Snažia sa obísť pravidlá a strpčujú tým život ostatným.
Novak Djokovič je úžasný športovec, jeden z najlepších vôbec. Svedčí o tom nielen počet trofejí, ale aj rekordné financie. Nikto si nezarobil tenisom viac ako on. Je jedinečný – podobne ako Roger Federer či Rafael Nadal. Hviezdna trojica má po 20 grandslamov, milióny priaznivcov a zástupy sponzorov. Iba jeden však výrazne polarizuje fanúšikovskú obec.
Nejde o Djokovičov kladný vzťah k telekinézii, spiritualite či „svätenej vode“, ktorá sa očistí pozitívnym prúdom myšlienok. Hoci neortodoxné, ide o neškodné teórie. Popieranie lekárskych postupov a nezodpovedný prístup k pandémii je však niečo iné.
Nedám si do tela niečo, čo nepoznám a môže mi uškodiť. Slová, za ktoré ho kritizovali aj srbskí epidemiológovia. Joker z Belehradu je silný, má najlepšiu kondíciu na okruhu. Covidu sa nebojí, bez očkovania sa zaobíde.
Vakcinácia je však kľúčová pre staršie ročníky a rizikové skupiny, ktorých nákaza ohrozuje najviac. Z úst Noleho to však počuť nebudete. Jeho žena Jelena vám namiesto toho poradí, kde nájsť konšpiračné teórie o prepojení očkovania s čipovaním ľudí cez sieť 5G.
Úrady v Melbourne urobili správne rozhodnutie. Srbov štart by bol fackou pre domácich, ktorí dva roky trpeli tvrdé lockdowny a vďaka kolektívnej zodpovednosti majú nízky počet obetí covidu. Bol by to výsmech kolegom, ktorí splnili podmienky a nechali sa zaočkovať.
Čo urobil pre boj s pandémiou Djokovič? Vôbec nič. Stihne ho doma trest za to, že išiel na rozhovor s novinármi, keď vedel, že je nakazený? Určite nie.
Aj preto po prvom grandslame roka nebude najúspešnejším tenistom na turnajoch veľkej štvorky, ale predovšetkým chlapcom z plagátu pre antivaxerské hnutie.
Čítajte viac Milovaný i nenávidený. Djokovičov hriech je jeho tenisová genialita
Dobrý bitkár
Autor: Martin Prosnan
Každá tenisová generácia potrebuje hrdinov. Ale aj darebákov. McEnroe, Connors, Nastase či Lendl… Akoby sme vyžadovali čierno-biely svet, v ktorom je všetko jasné. Dobrý a zlý. Nič medzitým.
Novak Djokovič je v ňom za lotra. Lebo je emocionálny, hádže raketu, lebo sa nechce dať zaočkovať. Dokonca aj preto, že pozitívnou energiou premieňa špinavú vodu na čistú. No a čo? Veď na kurte robí onakvejšie veci. (úsmev)
Djokovič mal aj slabšie chvíľky. Turnaj na začiatku pandémie nebol rozumný nápad. Svoj prvotný postoj k vakcíne korigoval. Tvrdí, že chce mať možnosť vybrať si, čo je pre jeho telo najlepšie.
No chválabohu, to je úplne v poriadku.
V poriadku však nie je, keď sa nám tu o Djokovičovi podsúvajú klamstvá. Napríklad, že je antivaxer. Lebo nie je. Organizoval by vari antivaxer očkovanie na dvoch turnajoch ATP?
Fakty sú k subjektívnym pocitom chladné. Zopár ich teda položme na stôl, aby bolo zrejmé, že „dobrý hráč, ale nie dobrý človek“ je znôžka zaujatostí.
Djokovič do srbského zdravotníctva nalial viac ako päť miliónov eur, do talianskych nemocníc ďalší milión. Počas covidu prispel aj Španielom, keď v Austrálii horelo, aj tam. O jeho početnej charite píšeme vedľa v článku.
Tvrdenie, že zlyháva ako vzor, kríva. Je výsledkom slabšieho PR i predpojatosťou časti médií. Rýchlo sa zabúda na všetko dobré, čo vykonal.
Kto z jeho kritikov urobil aspoň polovicu z toho, čo on? Ruku hore…
Naopak, on je vzorom. Vytrvalosti. Mentálnej odolnosti. Starostlivosti o vlastné telo i štedrosti.
Djokovič je iný. Prišiel z iného sveta. Vyrástol v inom prostredí. Boris Becker o ňom vraví, že mentalitou je bitkárom z ulice. Nie ten, ktorý sa pridá k väčšine. Taký, čo sa zastane slabšieho. Občas sa pomýli, ale kto z nás nerobí chyby?
Djokovič si nenávisť nezaslúži.