Samozrejme, že to nie je pravda. Aj v pondelok všetci videli, že Bora išla bomby. Až na krv. Len pre Sagana. Nie prvý, ani nie druhýkrát. A ani naposledy.
Nemecký tím nie je tradičnou šprintérskou stajňou – neskladá povestný vláčik. Nemá naň ľudí. Navyše, ani Sagan po ňom netúži.
„Chcem to robiť po svojom, a ak je niekto rýchlejší ako ja, v poriadku, treba to uznať. Mám rád pódiové umiestnenia, aj vtedy, keď nie som úplne hore. Vždy je tam lepšie ako hádať sa v tímovom autobuse, prečo to dnes nevyšlo,“ píše rodák zo Žiliny vo svojej biografii.
Čítajte viac Rana šprintérom. Sagan zasmečoval, sfialovel a napomenul novinárov
Na lanskej Tour de France i o mesiac neskôr na Gire naňho Bora drela. A robiť pre Sagana neznamená vytvoriť zástup špurtérov pár kilometrov pred koncom.
To je boľavá práca – často – od začiatku až do konca. Udávať tempo, ktoré je mimo dosahu väčšiny špurtérov a ich pomocníkov. Obeta s neistým výsledkom.
Nemci to robili v uplynulých sezónach relatívne často. Málokedy však prišla odmena.
Sagan má s nimi platný kontrakt do konca roka. Veľa sa špekuluje o tom, či zostane alebo odíde. K jazdcom, nad ktorými visí otáznik, sa inde správajú inak. Ak je niekto jednou nohou preč, jeho priestor sa scvrkáva.
A Sagan? Nielenže dostal príležitosť na Gire a tím naňho pracuje, ale o mesiac a pol si to zrejme všetci zopakujú aj na Tour de France. Potrebujú sa navzájom – bez ohľadu na to, čo bude od novej sezóny.
V čom nás teda utvrdila desiata etapa?
- Že Sagan vie byť rýchly, ale bez tímu by to v pondelok zrejme nedokázal.
- Pre Boru je stále superstar, na ktorú sa oplatí drieť.
- Ak odíde, pracovať preňho budú iní. Ale ak zostane, neurobí zle.
