To, čo sa udialo vo 4. semifinále medzi Popradom a Michalovcami, bolo za čiarou. Poriadne hrubou.
Marcel Haščák hokejkou preplieskal Michalovčana Marka Louisa po tvári. Desať sekúnd pred koncom duelu.
Čítajte viac Michalovčania sa hnevajú: Precedens, ktorý len zvýši napätie
To, aké mal pohnútky, nie je podstatné. Či to spravil len zo strachu pred silnejším, alebo to mala byť pomsta za nechutne narazeného spoluhráča, je jedno.
To, čo urobil, je zlé. Ale pripusťme, že v návale emócií sa dejú aj veci, na ktoré hráči občas nie sú hrdí.
Útočník Popradu je inak férový hokejista, akiste aj sám uzná, že sekera po tvári kanadského protihráča bola hanebná.
Ešte horšie ako faul najproduktívnejšieho hráča základnej časti je konanie Disciplinárnej komisie SZĽH.
Lebo muži na kancelárskych stoličkách sa, na rozdiel od Haščáka, rozhodovali v absolútnom pohodlí, bez emócií, tiesne, obáv aj rôznych bočných vplyvov.
Čítajte viac Poprad má postupový mečbal. Drámu rozuzlil Kanaďan
Možno nemáme pravidlá v malíčku, možno hokeju nerozumieme ako oni, každý však vie, že hráč má hokejku iba na hokej.
Na nič iné!
Na žiadne údery. Ani po nohách, ani po tvári, ani nikde inde. Hokejka je hokejová zbraň. Žiadna iná.
Aj najmenej hokejovo fundovaný fanúšik – dokonca aj ten popradský – tuší, že trest desať sekúnd, aký si odsedel Haščák, je málo. Lebo v tejto sérii už hrať nemal.
Ak si popradský kanonier spravil na domácom ľade hanbu, zväzoví funkcionári si jej užijú dvakrát toľko. Prvú várku už majú za sebou – a to keď absurdný faul dodatočne nepotrestali.
Druhá ich však ešte len čaká. Keď sa s podobnou situáciou stretnú opäť. Buď spravia z Haščáka precedens alebo použijú dvojaký meter.
Jedno aj druhé je hanba ako hrom.