Alebo máme za tým hľadať aj niečo iné?
Objektívne hlasovanie je chiméra. Také jednoducho neexistuje. Platí, že každý červený bod je nielen prejavom uznania, ale aj sympatií. Problémom tohtoročnej ankety STZ, do ktorej hlasmi okrem trénerov, funkcionárov, členov Siene slávy, prispelo aj zopár novinárov, je, že aj pri najlepšej vôli sú jej výsledky neobhájiteľné.
Tu je dôvod…
Filip Polášek je semifinalistom Australian Open. Na grandslamovom turnaji aj tento rok zašiel tam, kde sa v minulosti dostalo pramálo Slovákov. Za uplynulú dekádu by ste ich spočítali na prstoch jednej ruky. Pravda, potom to šlo s ním už mierne z kopca, ale dve prekážky zvalil aj na záver sezóny na Roland Garros.
Kto dokázal viac? Kto sa mu aspoň priblížil? Možno Gombos, ktorého triumf by rozhodne nebolo fér spochybňovať.
V poriadku! Ak už Polášek v ankete nevyhral, mal byť aspoň na pódiu. S prstom v nose. Takto to vyzerá iba ako úder pod pás. Ako odveta za odmietavý postoj k reprezentácii. Pomsta za nepríjemné slová.
Toto sa nerobí…
Na sklonku roka si do toho nového zvyčajne niečo prajeme. Zaželajme teda aj slovenskému tenisu. Stačí pár obyčajných vecí. Napríklad viac rešpektu či otvorenej mysle. Menej hnevu a prehnaného útlocitu. Tak, aby sa o rok pri otváraní anketových obálok opäť nemuseli v NTC aj tribúny červenať.
Na Poláška sa určite zabudnúť nemalo!
Pozn.: Autor textu napriek možnosti v ankete Tenista roka 2020 nehlasoval.