A keby som riešil dilemu ako Martin Škrtel, nenechal by som sa uhovoriť, aby som si zasa obliekol reprezentačný dres.
To neznamená, že je slabší, ako tí, ktorí zaujali jeho miesto. Ba možno bude v obrane opäť najlepší. Ako za starých čias.
Exkapitán pred vyše dvoma rokmi uzavrel dlhú kariéru reprezentanta. Nik ho k takému kroku nenútil, mohol pokojne pokračovať.
Rozhodol sa sám. Ale nik ho ani nepresviedčal, aby zostal. Uzavretá kapitola. Zazneli fanfáry, zorganizovali mu rozlúčku. To, že mohla mať inú fazónu, je iná vec.
Reprezentácia sa pustila po inej ceste. Budovanie každého tímu v čase, keď sa menia generácie, sa nezaobíde bez patálií. Ani v Nemecku či Španielsku. V tomto procese všetko hneď nevyjde.
Ale zvyčajne je to nezvratný proces, ktorý tiež ukazuje na silu futbalu v každej krajine.
Je jasné, že Slováci zablúdili a zaparkovali v slepej uličke. A aj to, že situácia po výmene trénerov je trochu iná, ako v čase, keď ju dirigoval Hapal.
Vtedy by bol Škrtelov návrat karikatúrou práce s reprezentáciou. Tarkovič je v inej pozícii, má voľnejšie ruky, môže si to dovoliť.
Ani Československo po zisku titulu majstrov Európy, už nikdy nemalo taký výnimočný tím. Podobných príkladov sú stovky. Ale futbalový život plynie ďalej.
Škrtel nie je spasiteľ. A ani tím v štýle retro. Slovensko môže postúpiť, ale nebude to dôkaz, že bez Škrtela by to nedokázalo.
A platí to aj naopak. Ak sa na Euro nedostane, neúspech sa nedá prišiť jemu. Mimochodom, nepostúpilo na Euro ani v dvoch iných prípadoch, keď bol železný stopér v najlepších rokoch.
Jeho zaradenie do tímu môže priniesť nejaké plusy. Bude to však aj dôkaz, že slovenský futbal premárnil uplynulé dva roky.