V určitej časovej etape nastala veľká migrácia futbalistov, vstup záznamovej techniky a národné štýly prestali byť dominantné. Začalo sa hovoriť o modernom futbale.
Názory na modernu sa menili. Od jednoduchého účelového futbalu, zakončenia akcie po minime prihrávok, cez španielske tiki-taka až po vysoký pressing. A, samozrejme, na kombináciu všetkých štýlov podľa potreby a kvality vlastných hráčov.
Jasný trénerský rukopis mal tréner Weiss. Po dlhom čakaní na úspech poskladal vyvážené mužstvo s adekvátnou koncepciou hry. Bol úspešný. Tréner Kozák v tom pokračoval, ale už nemal dostatok kvalitných ofenzívnych hráčov. Prispôsobil tomu systém hry a bol tiež úspešný.
Otázkou posledného obdobia zostáva, čo hrá slovenská reprezentácia? Akou taktikou chce byť úspešná? Má reprezentačný tréner vlastnú koncepciu hry a akých hráčov si do nej vyberá? Alebo chce len dokazovať zahraničným kolegom, že sa mýlia, keď nechávajú sedieť na lavičkách našich reprezentantov?
Predsa kluboví tréneri nie sú hlupáci, aby ich pravidelne nestavali do základných jedenástok, lebo obrazne povedané – v každom zápase im ide o krk. A každý bojuje za dobrého hráča, ktorý mu pomáha vyhrávať. Slovenská reprezentácia nemôže slúžiť na to, aby sme zahraničným trénerom dokazovali, že nemajú pravdu.
Nič nie je stratené, čaká nás finále baráže o ME. Máme na postup, aj keď v našej reprezentácii prebieha generačná výmena. Ale musia nastúpiť futbalisti, ktorí pravidelne hrávajú v kvalitných ligách a majú momentálne dobrú formu.
Takých jedenásť, v tom čase, určite budeme mať a potom už stačí rozumná taktika na víťazstvo so Severným Írskom.