Kozák získal s mužstvom titul, Slovenský pohár, zahral si s ním v skupine Európskej ligy a stal sa trénerom roka. To všetko v jednom ročníku. Premiérovom na prvoligovej scéne.
Tomu sa povie rozprávkový rok…
V podmienkach a s kádrom, ktorý má klub z Tehelného poľa, to bola možno hračka. Lenže Slovan aj vlani ukazoval všetkým chrbát, ligu vyhral rovnako s náskokom 17 bodov. A stačilo prvé pošmyknutie sa na európskej scéne a zo sebavedomého tímu sa stala kôpka nešťastia.
Kozák vykročil správnym smerom. Ukázal sa ako talentovaný líder a motivátor, ktorý rýchlo vrátil mužstvo do majstrovských koľají. Keď v sobotu dekorovali šampiónov, na pódium vyšlo tridsať hráčov. Kozák dal všetkým primeranú šancu, nebál sa vymeniť aj celú zostavu, posadiť na lavičku najväčšie opory a presvedčiť ich, že je to v ich záujme. Skoro všetko, na čo siahol, mu vyšlo.
Skrátená liga, ktorá sa menila za pochodu, priniesla veľa otáznikov, pre mnohých stratila regulárnosť a dôveryhodnosť, ale o jednom nik nepochybuje: Slovan zaslúžene získal ďalší titul. Prehral jediný raz a má v kádri toľko hráčov, že by mohol postaviť v súťaži dva tímy a akiste by obsadili prvé dve priečky.
Doma je kráľom. Teraz by potreboval najmä úspech na medzinárodnej scéne. Kozák to už zažil. Pred pätnástimi rokmi ako jeden z kľúčových hráčov Artmedie, ktorá si jediná zo slovenských majstrov neurobila hanbu ani v skupine Ligy majstrov. Ak by niečo také dokázal aj ako tréner, to by bol skok, ktorý by pretromfol aj jeho súčasné úspechy.