Na jeseň nemusí platiť zásada, ktorou premiér vystrašil športovú obec. Tisíc a dosť! Ak to situácia dovolí, v hľadisku bude divákov viac. A existuje aj katastrofický scenár: nebude v ňom ani noha.
Situácia sa rýchlo mení a absolútne súdy v úvode júna sú zbytočnou komplikáciou i kaskadérstvom. Poživjom a uvídim, vravia Rusi. Do Vianoc pretečie v Dunaji veľa vody.
Iná vec je panika, ktorá sa strhla. Divák bol neraz to posledné, čo kluby v minulosti trápilo. Ani teraz ich nemotivujú len číre obavy o neho, ale z toho, že prídu aj o tie drobné, ktoré im prináša. Česť výnimkám.
Divák vždy chýba. Bez neho je zápas ako nechutná diéta, jedlo bez soli. Čo majú hovoriť v Dortmunde, kde je v sezóne vyťaženosť štadióna 99 percent. A jeho kapacita 80-tisíc. Priam katastrofa.
Na slovenských štadiónoch to vyzerá, akoby sa na pokoronavírusovú abstinenciu pripravovali už zopár rokov. Vlani na jeseň bol priemer na ligovom súboji 2450 divákov. Bez 18 zápasov Slovana a DAC videlo ďalších 90 stretnutí priemerne 1500 divákov… Tieto kluby peniaze zo vstupného z biedy nevytrhnú, stačia na réžiu zápasu a na kávu.
Smolu môže mať Slovan. Vlani sa prebojoval do skupiny Európskej ligy, ale z troch zápasov na dva mali jeho fanúšikovia zabuchnuté dvere. Mohli si za to sami. Teraz hrozí čosi podobné. Musia veriť, že ultimátum tisícky sa nenaplní. Lebo v takom prípade im nepomôžu už ani fantastické deti.