Klubov je len dvanásť a skoro každý by chcel čosi iné. Sú medzi nimi veľké rozdiely – v podmienkach i finančných možnostiach.
V hlasovaní o osude súťaže sa väčšina zhodla na piatich kolách. Líder z Tehelného poľa sa hnevá, že sa ich malo hrať desať. A nájdu sa aj takí, na čele s Trenčínom, ktorí sa domnievali, že už sa nemalo hrať vôbec. Všetci tvrdia, že majú na srdci najmä blaho slovenského futbalu, ale každý si háji logicky najmä svoje záujmy, čo mu najviac vyhovuje.
Čaká nás liga – priateľská. Bez ostrých nábojov. Len prípravné zápasy. Kluby si z amputovanej súťaže urobili tréningovú základňu.
Neobstojí ani nekritické preceňovanie alternatívy s desiatimi kolami. Ak by ligu reštartovali tento týždeň ako v Česku, nech sa páči. Stačí pohľad do kalendára. Slovenská sa začne 13. júna a podmienkou by boli anglické týždne. V hre je aj finiš pohára a baráž… Dá sa to stihnúť? S odretými ušami. Najmenšia komplikácia znamená malú katastrofu.
Aj s plným počtom kôl by sa to na 99 percent skončilo ako s piatimi. A diváci by v hľadisku tak či tak chýbali. Bojovalo by sa o záchranu, ale to – pri všetkej úcte k namočeným – je dnes pre šport a futbal okrajový problém.
Vládne výnimočný stav. Školy sú zavreté, ekonomika padá na kolená. Francúzi, Belgičania, Holanďania svoje ligy dávno zapichli. Možno si u nás ešte ktosi myslí, že sa len zobudí zo zlého sna. Najťažšie je pred nami.
V rozhodovaní, čo ďalej s rozbabranou ligou, ideálne riešenia neexistujú. Len zlé a ešte horšie…
