Ani slovenský futbal, ktorý je len chudobný príbuzný a pôsobí v skromnejších pomeroch, už nebude úplne rovnaký. O žilinskom to platí stopercentne.
Majiteľ MŠK Jozef Antošík pustil k vode sedemnásť najdrahších hráčov. Vymení ich za mladých a lacných a klub garantuje, že dodrží záväzky a domácu súťaž dohrá. Príliš neriskuje. Je otázne, či sa liga do leta rozbehne a aj keď sa to stane, Žilina má účasť v prvej skupine v suchu a nehrozí jej pád do nižšej ligy.
Z dlhodobej perspektívy je to problém. MŠK neposkladá za pár týždňov ako z lega nový tím, ktorý v najvyššej súťaži zabojuje opäť o najvyššie pocty.
Cieľom žilinského klubu je vychovávať a predávať talenty. Ako jediný na Slovensku dokázal priamo posunúť do dobrých tímov a súťaží celú plejádu svojich hráčov – Mintála, Šestáka, Pekaríka, Hubočana, Zabavníka, Bénesa, Škriniara, Vavra, Hancka, Boženíka…
Potrebuje k tomu aj trh. Silný tím v najvyššej súťaži. Bez tejto výkladnej skrine, kde sa môžu talenty predať, dostane fungujúci systém trhlinu.
Antošík postavil MŠK na nohy, vypiplal ho, investoval do neho milióny. A chce si v ňom vládnuť bez toho, aby mu niekto do toho kafral.
Preto ho v januári rozladil jeho klenot Róbert Boženík, keď si odrazu priviedol agenta, ktorý mal s ním vyjednávať. Preto ho vytočilo, keď vyzval hráčov, aby zredukovali svoje platy, ale oni si prizvali na pomoc odborársku ochranku.
Majiteľ s hráčmi urobil krátky proces. Je pánom situácie. Je to jeho klub a môže ho aj zavrieť. Mimoriadna situácia priniesla mimoriadne opatrenia.
Po radikálnom reze však jazva ostane. Aj na žilinskom futbale.