Čo to znamená?
Okrem iného možno aj o to, že šport je ideálnym parťákom do pohody. Ak sa tá vytratí a idylu nahradí strach, ide stranou. V pomyselnom rebríčku kamsi dozadu. Alebo rovno na chvost.
V záplave nepríjemných správ, ktoré sa na nás v týchto dňoch hrnú z každej strany, občas zaznie aj štipka pozitívneho. Napríklad, že vďaka súčasnej kríze sa v spoločnosti naštartujú procesy, ktoré by mohli mať – z hľadiska morálky a životných hodnôt – ozdravný charakter.
Dúfajme…
A možno tento závan dorazí aj na štadióny, či do iných športových komplexov. Lebo úprimne – akokoľvek cnostne nám znie olympijská myšlienka, všetko pod piatimi kruhmi je dnes predovšetkým o peniazoch. Aj vleklé rozhodovanie o Hrách v Tokiu, z ktorého mali nervy už aj samotní športovci, bolo o nich.
Nie div.
Bohaté Japonsko vložilo do príprav olympiády obrovské prostriedky. Odborníci tvrdia, že finančné straty tretej najvýkonnejšej ekonomiky sveta budú bezmála šesť miliárd eur. Pre pochopenie – ak by nezasiahla vyššia moc, v ďalekej monarchii mohli mať v lete olympiádu a po nej si postaviť 60 futbalových arén ako v Bratislave.
Našťastie, táto krajina si v minulosti poradila s väčšími katastrofami a vylíže sa aj z tejto. Pri predstave, že niečo podobné by sa pred štyrmi rokmi prihodilo Riu de Janeiro, už behá mráz po chrbte.
Koronavírus tu máme pár mesiacov, ale už dnes je zrejmé, že svet sa bude musieť v najbližších rokoch uskromniť. Z horibilných súm sa bude všade škrtať. Šport pôjde medzi prvými.
V tomto prípade však menej môže znamenať viac.