Od vlaňajšieho júla sa totiž veľa vecí zmenilo: slovensko-chorvátsky pár je spolu už viac ako pol roka, medzitým vyhral prestížne podujatia kategórie Masters, zahral si na Turnaji majstrov v Londýne a v rebríčku ATP sa vyšplhal medzi najlepších.
A napokon – ak ste štvrtí na svete, boj o najvyššie méty sa od vás prirodzene očakáva.
Štvorhra je však trošku iný šport ako dvojhra. Lepší renking nič nezaručuje.
Alebo si spomínate na prípad, že by sa medzi najlepšie kvarteto dostal nejaký kvalifikant – singlista? Prípadne hráč, ktorý na grandslame štartoval s divokou kartou?
Ťažko. A ak áno, bolo to už veľmi dávno. Vo štvorhre je to však pravidlo.
Foto: SITA/AP, Lee Jin-man
Deblové zápasy majú svoje čaro. O prekvapenia zvyčajne nie je núdza. Na kurte sú štyria hráči a stačí, aby jeden z nich nemal svoj deň, ten druhý sa môže aj rozkrájať.
Polášek v prvých štyroch zápasoch v Melbourne ani raz nestratil svoj servis. Včera – v tej najnevhodnejšej chvíli – prehral päť gemov pri vlastnom podaní za sebou.
A keďže Dodig nezlyhal ani raz, je zrejmé, kto bol v semifinále najslabším článkom na kurte.
Dnes pomôžem ja tebe, neskôr ty zasa mne. Aj o tom je štvorhra. Spolu sa vyhráva, postupuje i vypadáva.
Polášek mal vo štvrtok na Australian Open deň blbec a Chorváta stiahol so sebou. Stáva sa. Zajtra to môže byť naopak.
Aj o tom je tímový šport.