Kibici mu pred nosom šermujú miliónmi a neskúseného chalana to vykoľajilo. Zatiaľ toho ešte veľa nenakopal. V národnom drese zopárkrát ukázal sympatické výkony, ale v lige dal na jeseň len tri góly. Nič moc. V tom má jeho žilinský šéf Antošík svätú pravdu.
Je však otázne, či zotrvanie hráča v tíme v situácii, ktorá vybuchla ako sopka na Whakaari, je optimálne riešenie.
Majiteľ mu radí, aby sa vybral do Ruska. Nemusí to byť zlý krok. Nik zo súčasnej generácie si nezahral vo zvučnejšom klube ako Škrtel. Z Petrohradu zamieril rovno do Liverpoolu a vydržal tam osem rokov.
Nový agent Petráš oponuje, lepšie je Taliansko. S ním nemajú ani niektorí žilinskí mladíci najlepšie skúsenosti. Ale Škriniar určite nenadáva, že si pred časom vybral Sampdoriu. Mal šťastie, už čoskoro zakotvil v Miláne.
Rozhodujúce je, akú šancu hráč v novom pôsobisku dostane, ako sa jej chopí, ako zvládne futbalovo i mentálne novú výzvu. On sám je hlavným strojcom svojho šťastia.
O Boženíka sa rozpútal boj. Antošík netají, že jeho klub chce vychovávať hráčov a predávať ich do kvalitnejších tímov s lepšími podmienkami. Predtým to urobil viackrát vo vlastnej réžii. S Boženíkom sa v MŠK piplali desať rokov a čakajú, že to hráč ocení.
Tromfy drží klub a už úradovala aj tvrdá ruka majiteľa. Dlhoročne budované vzťahy sa rozbili za pár minút a je otázne, či sa dajú zlepiť.
Dva týždne Boženíkovej dovolenky vo vrcholiacej sezóne sú zdvihnutým varovným prstom. A signálom všetkým zainteresovaným, kto je pánom situácie.