Atléti si šokovou terapiou už prešli. Pred niekoľkými týždňami padali vrcholovo pripravení športovci od katarského tepla ako muchy. Už predtým mali obavy a varovali kompetentných.
Beztak ich pec v Dauhe prekvapila. Odpadávali ženy, na dno si siahol aj svetový rekordér na chodeckej päťdesiatke Yohann Diniz či olympijský šampión Matej Tóth. Nikto z nich nechcel riskovať ujmu. V pude sebazáchovy sa vzdali medailových ambícií.
Pred olympiádou, dejisko ktorej bude mať podobné teplotné parametre ako metropola Kataru, si kompetentní povedali dosť. Nemohli sa pozerať na to, ako je z pretekov o medaily boj o život. Rozhodli sa pre netradičný krok.
Po tom všetkom, čo mal ostatný atletický šampionát na svedomí, je však presun vytrvalostných disciplín z dejiska hier v Tokiu do Sappora najrozumnejším riešením.
Nie každému je po vôli. Rizík ani obetí nie je málo. Milióny dolárov vyhodených do vzduchu, otázniky nad tým, aká bude olympiáda stovky kilometrov od hlavného olympijského stanu…
Odpovede na tieto otázky prídu až v lete 2020. Vtedy sa ukáže, či olympijský duch dorazil aj na ostrov Hokkaido. Jedna je však jasná už teraz.
Vďaka tomu, že si kompetentní vzali ponaučenie z vlastnej chyby. Nechcú si ju priznať, ale to nie je podstatné. Dôležitejšie je, že pre maratóncov a chodcov to v chladnejšom Sappore bude bezpečnejšie.