Napríklad tým, ktorí spravidla uprednostnili spoločenský záujem pred vlastným. Obetovali voľný čas s blízkymi, riskovali zranenie a nemalé peniaze od zamestnávateľa, lebo reprezentovať bolo pre nich cťou. A to všetko neraz aj v bolesti, lebo sezóna za morom naozaj často bolí.
Nie je ich veľa. Možno zopár. Minimálne jeden určite – Miroslav Šatan.
On nikdy nepovedal nie!
Ani v roku 2014 – po tom, ako ho vedenie tímu nenominovalo na olympijské hry v Soči. Neurazil sa – o dva mesiace už reprezentoval na MS v Bielorusku.
Bol nad vecou.
„Môžete mať Jágra, Bondru, Bureho a všetkých ostatných. Ak by sme mali hrať jeden zápas o všetko, čo máme proti všetkému, čo máte vy, vybrali by sme si do útoku Šatana,“ povedal v časoch, keď rodák z Topoľčian ešte žiaril v NHL, najslávnejší hokejista v histórii Wayne Gretzky.
Inak povedané – Šatan je človek do nepohody. Chcete ho mať pri sebe, keď sa rozhoduje o sláve či zabudnutí, v čase, keď stojíte na rázcestí a treba si vybrať lepší smer. Tak, ako slovenský hokej dnes.
Poviete si – indície v jeho prospech sú viac o srdci ako o hlave. Môže byť – Šatan však musí svoje manažérske schopnosti potvrdiť. Naviac, silu kandidátov a ich argumentov zhodnotia hokejové kluby. V živote sa však treba riadiť aj inštinktom.
Možno aj tým tichým – zabijackým.
Stávka na 18-ku sa zatiaľ vždy vyplatila.
TV Pravda: Martin Kohút opätovne podporil kandidatúru Miroslava Šatana na pozíciu prezidenta SZĽH: