Kanadskí hokejisti poznajú patent, ako vyhrávať zápasy tak, aby pritom čo najviac ranili súpera. Smrtiaci úder mu zasadia až vtedy, keď pomaly začne veriť, že práve on je víťaz.
To, čo sa Kanaďanom podarilo v treťom zápase na svetovom šampionáte v Košiciach proti Slovensku, si zopakovali aj vo štvrťfinále so Švajčiarskom. Helvétov knokautovali 0,3 sekundy pred koncom.
Šťastie?
Náhoda?
Náhoda v bežnej reči vraj označuje javy, ktorých výskyt si nevieme vysvetliť. Ak niečo vyhlásime za náhodný jav, môžeme tým myslieť, že príčinu či vysvetlenie javu nevieme nájsť. Alebo jav žiadnu príčinu nemá.
My však vieme, že kanadské „žartíky“ na úkor Slovákov a Švajčiarov majú svoj dôvod. Nedržia ho v rukách, lebo streliť gól tri desatinky pred koncom nie je žiadna šikovnosť. Je to predovšetkým o hlave.
Ich víťaznej mentalite. A ešte o niečom – oni tomu hovoria: „never give up – nikdy sa nevzdávaj“
Psychológovia často vravia, že jedným z predpokladov budúceho šampióna je akceptovanie vlastného zlyhania. Výsledným produktom však nemá byť hokejová depresia na slovenský spôsob, ale nová motivácia. Lebo prehrávať tesne pred koncom naozaj nič neznamená.
Viera v seba samého – to je Kanada!
Čím premyslenejšie ľudia konajú, tým účinnejšie ich môže postihnúť náhoda, vyhlásil kedysi nemecký spisovateľ Friedrich Dürrenmatt.
Takže predsa len?