Po neúspešnej misii býva na mieste kritika. Táto by však bola lacná a povrchná. Krívala by na obe nohy, lebo hráči počas dvanástich dní viac potešili ako sklamali.
Proti Spojeným štátom odohrala táto generácia životný zápas. Neuhla ani pred silnými Fínmi či Kanaďanmi. Väčšinu stretnutia Nemcov k ničomu nepustila a solídne zvládla aj zápasy proti hokejovým outsiderom – až na ten s Dánskom.
Čas je relatívny pojem. V hokeji obzvlášť. Desiatky minút nemusia nič znamenať, rozhodujúca môže byť sekunda – hoc aj posledná. Jedno nevydarené striedanie, nevyhodený puk alebo jeho strata na súperovej modrej.
Slovákom chýbali body, po ktorých siahali hneď dvakrát. Mali ich ako na podnose.
Ale…
Len tak na okraj – s tou sekundou a ôsmimi desatinami je to ošemetné. Vo štvrťfinále v roku 2002 zostávala za stavu 0:2 proti Kanade do konca druhej tretiny presná sekunda. Peter Bondra znížil. Bez toho gólu by zrejme Slováci dodnes neboli majstrami sveta.
Na nepriazeň hokejového šťastia sa vyhovárať nemožno. Boli časy (a prídu aj ďalšie), keď nám žičilo, na domácom šampionáte sa Slovensku obrátilo chrbtom.
No v Košiciach to bol aj tak dobrý a poctivý hokej – taký, ako už dlho nie.
Škoda, že bez efektu.
TV Pravda: Igor Liba o MS v hokeji 2019 a slovenských hokejistoch.