Nejde len o finále. Semifinále v Trnave (so Slovanom) v aktuálnej euforickej klíme v slovenskom Ríme sledovala rekordná návšteva (6180). Priemer na ďalších štvrťfinálových a semifinálových zápasoch, keď súťaž vrcholila a v hre bol aj flek v Európe, nedosiahol ani 1500 divákov.
Neopíjajme sa rožkom. Pohár láka ešte menej ako liga.
Finále by malo byť aj spoločenskou udalosťou futbalového roka. V Trnave ho rozhodca dva razy prerušil, hrozilo, že sa nedohrá. Hráčov poslal do šatne, lebo to vyzeralo ako na východnom fronte. Vzduch bol plný boja, dymu a rachotu, lietali delobuchy a svetlice.ň
Futbaloví výtržníci sa nevedia vpratať do kože a organizátori si nevedia s nimi poradiť a zvládnuť zápas na úrovni. Ide o jasnú recidívu. Pred dvoma rokmi bola v Trnave vo finále úplne rovnaká situácia. Akurát polícia nezvolila krajné riešenie a nevyhodila fanúšikov z hľadiska.
Pohár je malý a nezaujímavý, tvrdil nedávno El Maestro, tréner, ktorý sa narodil v Belehrade, vyrastal v Anglicku a žije vo Viedni. Inde zažil, akú váhu má pohár i jeho finále.
Jeho slová nevyzneli pre súťaž lichotivo a možno kritiku nevyslovil v najvhodnejšom čase. Disciplinárka mu za názor naparila mastnú pokutu a nepustila ho na lavičku za poškodzovanie mena SFZ a Slovnaft Cupu. Ako zareaguje teraz na násilnosti a nezvládnutie usporiadateľskej služby?
Vo futbale sa neustále klameme. Azda naozaj potrebujeme cudzinca, ktorý je na Slovensku pár dní aj s cestou, aby nás upozornil, ako malé dieťa v Andersenovej rozprávke, že cisár je nahý?!