Dlažobná kocka je krásny suvenír. V cyklistickom svete nemenej vzácny, ako tri zlaté kovy z majstrovstiev sveta, ktoré už má svojej zbierke. Sagan však na velodróme získal viac, ako nesmrteľnosť na Kráľovnej klasík. Slovák hral v Roubaix aj o svoju budúcnosť.
Keď viac ako 50 kilometrov pred cieľom zatlačil do pedálov, zrejme ani nedúfal, že tam vpredu sa nájde niekto, kto bude ochotný s ním spolupracovať. V cyklistike sa totiž druhé miesto príliš nenosí a v osobnom súboji so Saganom to na víťazstvo len málokomu vydá.
Tentoraz to však bolo inak. Na čele sa našiel pretekár, ktorý v Saganovi nevidel iba „diabla“, ako ostatní – rozpoznal v ňom aj „anjela“. Dillier ponuku na spoluprácu prijal a líder Bory sa mu za to odvďačil.
Aj keď Sagan po pretekoch tvrdil niečo iné – je zrejmé, že ak by chcel, tak by sa po celodennom úniku unaveného Švajčiara striasol. Ale nespravil tak, džentlmenskú dohodu na spoluprácu dodržal a Dilliera (dráhového špecialistu!) doviedol až na velodróm.
Sagan v nedeľu večer vyslal do budúcnosti jasný signál, že spojenectvo s ním nemusí byť iba na škodu, ale aj na osoh. V Roubaix zariskoval a spravil dobre.
Už čoskoro sa mu to môže vrátiť.