Michael Schumacher bol vždy maximálne opatrný. Keď sa rútil vo formule rýchlosťou 350 km/h na okruhoch, ale aj vtedy, keď išiel s deťmi na nákup potravín. Prišiel však moment, keď na sekundu stratil koncentráciu.
Odvtedy už nič nebolo tak, ako predtým.
Dnes uplynie dekáda od osudného pádu počas lyžovačky, po ktorom sedemnásobný šampión F1 utrpel viaceré poranenia mozgu a upadol do svojho sveta.
Po dlhom období v kóme by mal byť pri vedomí, ale to, či reaguje na podnety, či dokáže rozoznať ľudí okolo seba a ďalšie detaily v súvislosti s jeho komplikovaným zdravotným stavom, zostáva zahalené rúškom tajomstva.
Jeho manželka Corinna drží detaily okolo 54-ročnej nemeckej legendy v prísnom moratóriu. „Michael nás vždy bránil, teraz my chránime jeho. Každý neželaný zásah do súkromia by mu mohol spôsobiť ujmu,“ bojí sa pani Schumacherová.
Vždy na sto percent
Bola to správa, ktorá šokovala v povianočnom období každého.
Schumacher patril medzi najznámejších športovcov planéty aj vďaka tomu, že v seriáli MS F1 súťažila vyrovnanejšia konkurencia ako teraz a súboje na okruhoch sa tešili väčšej popularite.
Rodák z mesta Hürth vo Vestfálsku bol v čase najväčšej slávy niekým ako terajší Novak Djokovič – buď ste ho milovali alebo nenávideli, nič medzi tým. Známy buldodžou povahou, maximálnym nasadením a niekedy až fanatickou súťaživosťou patril medzi skvosty motoristického športu.
Začínal na motokárach, kde ako 6-ročný vyhral svoje prvé preteky na mašine, ktorú z vyradených častí zostrojil jeho otec. Do najvyššej ligy sa dostal v roku 1991, keď si odbil debut v monoposte značky Jordan. Následne ho podpísal Benetton, s ktorým vyhral v efjednotke prvé dva tituly.
„Potom sa ozvalo Ferrari a ja som neváhal. Ikonickú značku vo svete motoršportu ničím nenahradíte. Začiatky však boli náročné,“ spomínal Schumacher v jednom z dávnejších rozhovorov.
V prvých dvoch sezónach vo farbách stajne z Maranella prišiel o celkový triumf v posledných pretekoch, v roku 1999 mu na monoposte zlyhali brzdy a šampión si po náraze zlomil nohu.
Šťastie sa obrátilo s príchodom nového tisícročia. V rozmedzí rokov 2000 – 2004 Schumacher totálne dominoval, s Ferrari získal päť titulov a prekonal hneď niekoľko rekordov.
Čítajte viac Je to prípad totálnej beznádeje. Nemecké médiá priniesli ďalšie svedectvo o tom, čo sa deje za dverami SchumacherovcovDruhé (2005) a tretie (2006) priečky ho nezaujímali, krátko potom ukončil kariéru. Keď sa vrátil do kolotoča F1 vo farbách Mercedesu, už bol len tieňom jazdca z minulosti.
Neupravená trať
Koniec decembra 2013, francúzske Alpy. Schumacher odjazdil poslednú veľkú cenu pred viac ako rokom a rýchlosť mu chýbala. Na lyžiach pôsobil podobne ako v kokpite. Bez strachu. Akoby mu v tele chýbal gén, ktorý ho nútil jazdiť pomaly.
"V roku 1996, keď prišiel do Ferrari, nebol dobrým lyžiarom. Keď však z Maranella odchádzal, lyže ovládal viac ako dobre.
Ferrari rok čo rok usporadúvalo mediálny týždeň v talianskych Alpách, ktorého súčasťou bola aj súťaž v lyžovaní. A Schumacher vždy vyhral, bol jednoducho veľmi rýchly,“ tvrdil v rozhovore pre BBC britský motoristický insajder Kevin Garside.
V osudné popoludnie však precenil svoje sily i možnosti. Počas predsilvestrovskej lyžovačky v Méribel so synom Mickom si to namieril aj na neupravenú časť zjazdovky a po nešťastnom páde narazil hlavou do skaly.
Lekári sa zhodli, že ak by nemal prilbu, na mieste by bol mŕtvy. V nemocnici v Grenoble, kam ho previezli vrtuľníkom, absolvoval niekoľko operácií vrátane zákroku, počas ktorého mu navŕtali diery do lebky tak, aby zmiernili tlak na opuchnutý mozog.
"Michael, toto sú najdôležitejšie preteky v tvojom živote. Nepochybujem, že ich vyhráš,“ odkázal šampiónovi vtedajší úradujúci majster sveta Sebastian Vettel. Želanie krajana zostalo vypočuté, ale len čiastočne.
Schumacher ležal šesť mesiacov v umelom spánku. Po 179 dňoch sa prebudil, ale ďalšie zlepšenie nenasledovalo. Informácie, či fotografie o tom, že komunikuje s najbližšími, dokáže reagovať na základné vnemy či vykonáva aspoň primárne pohyby, absentujú.
Rodina ho chráni a nikoho zvonku k nemu nepustí. Keď ležal v nemocnici v Grenoble, snažil sa k nemu dostať paparazzi prezlečený za kňaza. Na poslednú chvíľu ho spacifikovala súkromná ochranka.
Teraz novinári o ňom nemajú žiadne zdroje a poriadne ani nevedia, kde sa nachádza.
Po prepustení z nemocnice sa liečil v luxusnom dome na brehu Ženevského jazera. Pred rokmi vyšla informácia, že jeho manželka kúpila rozsiahlu rezidenciu na Malorke a nechala v nej vybudovať privátne sanatórium.
Bojuj šampión!
Pani Schumacherová pustí k svojej polovičke len úzky okruh ľudí. „Nikdy som nevinila Boha za to, čo sa stalo. Bolo to jednoducho nešťastie. V živote azda väčšie ani nemôže byť,“ vyhlásila.
Jedným z vybranej skupiny je Jean Todt, ktorý stál pri „Kráľovi dažďa“ (prezývka ospevujúca Nemcove fenomenálne jazdecké schopnosti na mokrej trati) pri jeho najväčších úspechoch vo Ferrari.
„Navštevujem ho, sledujeme spolu preteky F1,“ priznal pred rokmi ikonický funkcionár, ale neskôr so smútkom na duši priznal: „Už to nie je Michael, ktorého sme poznali…“
Ak Schumacher senior vníma správy z vonkajšieho sveta, tešia ho úspechy jeho detí.
Obe si zamilovali šport – rovnako, ako ich otec. Syn Mick sa stal šampiónom F2 a dotiahol to aj do efjednotky, dcéra Gina-Maria je profesionálna džokejka.
Tretieho januára oslávi „Schumi“ 55. narodeniny. Nebude klišé, ak mu poprajeme predovšetkým veľa zdravia. Tiež sa pripájame k výzve, ktorú mu odkázal jeho bývalý rival Felipe Massa: „Bojuj, šampión, život je krásny. Stojí to za to!“