Cesta do kokpitu F1 a k trom titulom svetového šampióna (1981, 1983, 1987) nebola aj napriek jeho jazdeckému talentu priamočiara. V ceste za kariérou automobilového pretekára mu stál otec, ktorý chcel mať zo syna tenistu.
Nelson Piquet sa narodil 17. augusta 1952 ako Nelson Souto Maior v brazílskom meste Rio de Janeiro. Nedospieval v meste známych karnevalov, ale v metropole Brazília.
Rodina sa do hlavného mesta presťahovala po tom, ako sa jeho otec, lekár Estácio Goncalves Souto Maior stal ministrom zdravotníctva.
Minister, ktorý v mladosti úspešne hrával tenis, poslal syna koncom 60. rokov 20. storočia do Kalifornie na tenisovú akadémiu. Mladý Piquet, vtedy ešte Souto Maior, vynikal aj v tenise, ale práve v Spojených štátoch amerických mu učarovali motoristické preteky rôznych kategórií.
Po návrate do Brazílie začiatkom 70. rokov minulého storočia začal súťažiť v motokárach. Aby to zatajil pred otcom, vystupoval pod priezviskom Piquet, čo bolo dievčenské priezvisko jeho mamy. V rokoch 1971 a 1972 ako motokárový pretekár vyhral brazílske národné majstrovstvá.
Na odporúčanie vtedajšieho brazílskeho pilota F1 a dvojnásobného majstra sveta (1972, 1974) Emersona Fittipaldiho presedlal do kokpitu Formule Super Vee a v roku 1977 sa stal brazílskym šampiónom v tomto seriáli.
O rok neskôr sa presťahoval do Spojeného kráľovstva a ako pretekár v kategórii F3 vyhral tamojší šampionát. Po tomto úspechu sa začala jeho kariéra pilota F1.
Debut si odkrútil v roku 1978 na Veľkej cene Nemecka ako pretekár britskej stajne Ensign. V roku 1979 vymenil Ensign za ďalšiu britskú stajňu Brabham, v ktorej pôsobil do roku 1985. Ako člen tohto tímu v rokoch 1981 a 1983 získal titul majstra sveta.
Čítajte viac Zlatý padák pre Austrálčana v F1? Výpoveď vyjde McLaren draho
Po celkovom prvenstve v roku 1983 a po menej úspešných nasledujúcich dvoch sezónach odišiel do ďalšieho britského tímu Williams.
Aj napriek veľkej rivalite s britským kolegom Nigelom Mansellom dosiahol v druhom roku pôsobenia vo Williamse celkové tretie miesto a o rok neskôr sa už tešil z tretieho titulu majstra sveta.
Záver kariéry odjazdil v britských stajniach Lotus (1988 – 1989) a Benetton (1990 – 1991). Posledné víťazstvo v F1 dosiahol na Veľkej cene Kanady 1991. Jeho pretekárskou derniérou v F1 bola Veľká cena Austrálie v tom istom roku.
Piquet vyhral 23 veľkých cien F1, 60-krát dosiahol pódiové umiestnenie, 24-krát štartoval z prvej pozície (pole position) a dovedna nazbieral 485,5 bodov.
Čítajte viac Pastva pre oči. Vybrali najkrajšie monoposty F1, nechýbajú ikony ani rarity
Po odchode z najprestížnejšieho kolotoča zamieril do USA, kde chcel zaútočiť na triumf v slávnych pretekoch 500 míľ Indianapolis. V tréningu na edíciu 1992 mal však ťažkú haváriu, pri ktorej utrpel vážne zranenia nohy a členka.
Už o rok sa po rehabilitácii vrátil do Indianapolisu a obsadil 32. miesto, no nehoda definitívne ukončila jeho vrcholnú kariéru a jej následky pociťuje pri chôdzi dodnes.
V stopách legendárneho brazílskeho pilota pokračuje v súčasnosti jeho syn Nelson Piquet junior.
