Veľká cena Kanady v Montreale je ďalšou obľúbenou zastávkou pilotov formuly 1. Adrenalín z mestskej trate v Monaku sa prenáša aj na okruh Gillesa Villeneuva v Montreale, keďže sa jazdí veľmi blízko stien. Monoposty od nich delia veľakrát len milimetre a neraz dochádza ku kontaktu. Na výjazdoch zo zákrut sa jazdci budú musieť mať na pozore a stopercentne sa koncentrovať. Malé zaváhanie – či už v kvalifikácii alebo v pretekoch – môže znamenať veľkú stratu.
Víťazstvo na takomto type okruhu je veľkou prestížou pre každého pretekára. Radosť z triumfu po ukážke jazdeckého umenia má špeciálnu príchuť. Mám osobnú skúsenosť s podobnou mestskou traťou v Marakéši, kde sa tiež jazdilo na hranici rizika. Do popredia sa dostáva odvaha pilotov – ten, ktorý si trúfne jazdiť čo najbližšie pri betónovej stene a čo najrýchlejšie prejsť zákrutu, získava čas vo svoj prospech. Desatinky a stotinky v konečnom súčte môžu byť rozhodujúce.
Legendárnou časťou okruhu v Montreale je výjazd z poslednej šikany. Po tom, ako sa stal osudným pre viacerých slávnych pilotov, dostal názov Múr šampiónov (Wall of Champions). Býva tu veľa nehôd, za ktoré môžu aj nerovnosti trate. Je dôležité, aby jazdci správne trafili prejazd týmto miestom. Keď nie je plynulý, strácajú čas alebo im hrozí náraz.
Montreal nie je permanentný okruh. Počas sezóny sa na ňom veľa podujatí nejazdí a nie je tu preto veľa gripu. Trať je na začiatku súťažného víkendu špinavá. Podobne ako pred dvoma týždňami v Monaku budú budú medzi tréningmi, kvalifikáciou a pretekmi zreteľné rozdiely v časoch na kolo a aj v rýchlosti monopostov.
Tímy volia nízku úroveň prítlaku, nižšia je azda už len v Monze. Špecifikom Veľkej ceny Kanady sú dlhé rovinky a tvrdé brzdenia do zákrut. Monoposty pri nich musia byť stabilné, pri výjazde potrebujú veľmi plynulý výkon motora a mechanickú trakciu.
V pomalých zákrutách sa využívajú vysoké obrubníky. Autá majú mäkšie nastavenia s vyššou svetlou výškou, aby mohli obrubníky čo najefektívnejšie využívať. Asfalt je väčšinou hladký, z pohľadu prehrievania pneumatík nejde o náročný okruh. Najviac sa opotrebujú pri výjazdoch zo zákrut a na štarte pretekov s ťažkým autom. Jazdci si vtedy budú musieť dávať pozor, aby „neprepaľovali“ výjazdy a snažili sa šetriť pneumatiky.
Veľa času sa jazdí na plný plyn. Dôraz sa preto kladie na výkon motora a maximálnu rýchlosť. Súvisí s tým aj vysoká spotreba paliva. Je tu veľa vhodných miest na predbiehanie, môžeme sa tešiť na atraktívne manévre.
Kanada je z pohľadu nasadenia motorov trochu prelomovým podujatím. Mercedes využíva druhý motor a zatiaľ neplánuje použiť nový. Vo Ferrari využívajú vývojové žetóny už teraz. Minuli ich dosť, aby odstránili niektoré problémy, najmä čo sa týka piestov v motore. Po tomto kroku by mali zvýšiť výkon, vylepšenia budú testovať počas tréningov. Keď sa osvedčia, nasadia ich aj do kvalifikácie a pretekov. Ferrari by tak mohlo viac konkurovať Mercedesu. Bolo by skvelé, keby sa sily čo najviac vyrovnali a videli by sme napínavé preteky.
Renault stále bojuje so spoľahlivosťou a nerobí veľké zásahy do vývoja. Snaží sa odstrániť skôr chyby zo sezóny, čo by sa mu tu mohlo podariť. Pre Red Bull bude väčšou výzvou až domáca Veľká cena Rakúska o dva týždne. Tím použil v tomto ročníku všetky štyri motory, takže nový nasadia zrejme už teraz, aby penalizáciu nedostali na domácej pôde. V Kanade by im nemala vadiť, keďže trať má veľa šancí na predbiehanie, je tu vysoká pravdepodobnosť výjazdu safety caru a Red Bull by nemusel veľa stratiť. Okruh by mohol vyhovovať Williamsu, vďaka mechanickej stránke a šasi mu rýchle trate sedia, spomaliť by ho mohol prípadný dážď.
Aj McLaren-Honda sa snaží čo najviac vyvíjať. Tradičná stajňa však bojuje so spoľahlivosťou a nemyslím si, že v nedeľu prehovorí do boja o prvú desiatku. To by sa mohlo podariť skôr konkurencieschopnému Sauberu. Čelo a stred štartového poľa budú opäť veľmi vyrovnané a fanúšikovia sa majú na čo tešiť.