Nie je to tak dávno, čo si podobné posmešky či ironické poznámky vypočul takmer každý kanadský hráč, ktorý chcel preraziť v kolíske basketbalu.
Američania boli a sú na jeden zo svojich národných športov pyšní, miestami až nafúkaní a dlho odmietali, že by v ňom mohol byť niekto lepší.
Lenže pomer síl sa mení.
V NBA už nežiaria len hviezdy narodené v USA. Pribúdajú kvalitní Európania, šikovní Afričania a hoci sa to nie všetkým domácim páči, čoraz viditeľnejší sú aj hráči spoza severnej hranice.
Dokázala to aj uplynulá profiligová sezóna, ktorej rozuzlenie obstaral v noci na dnes až posledný zápas ročníka.

Shai Gilgeous-Alexander, líder kanadskej reprezentácie, nadviazal na svoje fantastické výkony zo základnej časti aj vo finále, kde Oklahoma City Thunder pod jeho vedením pretlačila Indianu Pacers a po výhre 4:3 na zápasy oslavuje titul šampióna NBA.
„Nenechajte sa odradiť a choďte si za svojím snom. Áno, bude to náročné, ale v cieli vás čaká vytúžená odmena. Ak je človek správne nastavený, dokáže aj nemysliteľné,“ opisuje svoju životnú filozofiu 26-ročný rozohrávač.
Priekopník z Johannesburgu
Ak niekto stelesňuje jeho slová, potom je to muž, ktorý je idolom pre všetkých súčasných kanadských basketbalistov.
Steve Nash je zároveň dôvod, prečo hra pod deravými košmi získala v krajine javorového listu počas uplynulých rokov náramnú popularitu a spolu s futbalom dobieha národnú jednotku – hokej.
Rodák z juhoafrického Johannesburgu odmalička miloval športy. Vynikal vo futbale, bavil ho tenis, ale on si vybral basketbal. Ignoroval trénerov, ktorí mu tvrdili, že v tomto športe nemá šancu preraziť.

„Keď som bol malý chalan, túžil som byť černochom. Všetci najlepší basketbalisti boli Afroameričania a ja som sa im chcel vyrovnať. Fakt, že som sa narodil do "bielej“ rodiny som bral ako hendikep. Bola to poriadna hlúposť," spomínal s úsmevom v jednom z rozhovorov.
Po strednej škole mal v úmysle nastúpiť na jednu z amerických univerzít, kde chcel pokračovať v basketbalovom progrese. Zostrihal video so svojimi najlepšími akciami, rozposlal ich na vysoké školy, ale žiadna sa neozvala.
Keď už sa zdalo, že nevysoký tínedžer si bude musieť vyhrať inú životnú cestu, prišla pozvánka od trénera mužstva z kalifornskej univerzity Santa Clara. Strapatý tvorca hry chytil šancu za pačesy a už sa jej nepustil.
Po úspešnej vysokoškolskej kariére zamieril do NBA, kde sa v drese Phoenixu a neskôr Dallasu stal jedným z najlepších ligových rozohrávačov. Rýchlejších a fyzicky zdatnejších súperov prevyšoval väčším basketbalovým IQ, skvelým prehľadom v hre a citom pre prihrávku.

Svoje výkony vyšperkoval do takej miery, že ho dvakrát vyhlásili za najužitočnejšieho hráča súťaže (MVP).
„Ocenenie MVP získavali tí najlepší a ja som zrazu patril medzi nich. Vtedy som si spomenul na všetkých, ktorí mi ako dieťaťu vravel, že ako basketbalista nemám šancu uspieť,“ vyjadril sa pred rokmi.
Štyri trofeje
Gilgeous-Alexander bez okolkov priznáva, že Nashova pracovitosť a nezlomnosť ho predovšetkým na začiatku kariéry veľmi inšpirovali. Vo viacerých aspektoch to mal ľahšie ako jeho kanadský „predchodca“.
Narodil sa totiž do športovej rodiny. Jeho mama Charmaine bola bývalá atlétka, ktorá na OH 1992 v Barcelone reprezentovala svoju rodnú krajinu Antigua a Barbuda v behu na 400 m.
„Olympijský turnaj v Barcelone bol prvý, na ktorom sa predstavili aj profesionáli z NBA. Mama mi rozprávala, ako Michael Jordan a spol. pobláznili športovú komunitu a ukázali svetu, aký je basketbal krásny. Vtedy som si zaumienil, že chcem byť ako oni,“ rekapituloval hráč s prezývkou „SGA“.
Na začiatku kariéry ho mal na starosti jeho otec Vaughn, pod vedením ktorého získal na strednej škole v Toronte prvé úspechy. Do NBA si ho vybralo Charlotte, ktoré ho však ešte počas draftového večera vymenilo do klubu Los Angeles Clippers.
Kalifornčania však nedokázali doceniť jeho talent a po pár mesiacoch ho poslali v rámci trejdu za Paula Georga do Oklahomy.
Experti túto výmenu neskôr označili z pohľadu Clippers za jednu z najhorších v histórii ligy, pretože George v ďalších rokoch viac laboroval so zraneniami ako hral a z talentovaného Gilgeousa-Alexandra vyrástla hviezda prvej veľkosti.
Líder Oklahomy, ktorá čakala na majstrovský titul dlhých 46 rokov, v tejto sezóne potvrdil príslušnosť k absolútnej profiligovej špičke. Počas základnej časti viedol na diaľku vyrovnaný mikrosúboj s hviezdou Denveru Nikolom Jokičom, ktorý mal jedinečnú šancu stať najužitočnejším hráčom súťaže tretí rok za sebou.
Hoci mohutný Srb mal lepšie individuálne štatistiky, v prospech rozohrávača Thunder rozhodla tímová bilancia (68 výhier, 14 prehier) a tiež skutočnosť, že s priemerom 32,7 bodu na zápas bol najlepším strelcom základnej časti.
Výnimočnú sezónu zakončil ziskom štyroch trofejí. K spomínaným dvom pridal aj tímový titul a ocenenie MVP play off. V bohatej histórii NBA sa rovnaký počin predtým podaril len legendárnej trojici Kareem Abdul-Jabbar, Michael Jordan, Shaquille O'Neal.

„Je to neskutočný pocit, patriť do skupiny takých skvelých hráčov. Ako dieťa som o niečom takom sníval. Vytrvalosť a tvrdá práca mi pomohli k tomu, aby sa mi to podarilo,“ vravel počas majstrovských osláv.
Kanada na vzostupe
Oslavovalo sa nielen v Oklahome, ale aj v krajine javorového listu. Radosť tamojších basketbalových fanúšikov bola len o niečo menšia, ako keď v roku 2019 získalo prvý a zatiaľ posledný majstrovský titul Toronto Raptors.
Finále NBA malo v Kanade veľkú sledovanosť nielen kvôli Gilgeousovi-Alexandrovi. Dôležitú úlohu v tíme Thunder zohral aj jeho reprezentačný kolega, elitný obranca Luguentz Dort. Kanaďanov mala v mužstve aj Indiana, Bennedict Mathurin a Andrew Nembhard podávali počas play off veľmi dobré výkony.
Individuálny zlepšenie a tímový úspech tejto štvorice len podčiarkuje progres, ktorý kanadský basketbal ukázal v posledných rokoch. Systematická práca s mládežou a zlepšenie športovej infraštruktúry prinášajú svoje ovocie.
Na MS 2023 sa tím pod vedením Gilgeousa-Alexandra prebojoval medzi štyri najlepšie mužstvá turnaja. Hoci semifinále mu nevyšlo, v prestížnom derby zápase javorový list pretlačil rivala z USA a bral bronz. „Veľký úder pre americké basketbalové ego,“ glosovala televízia CBS.
Na vlaňajšej olympiáde v Paríži Kanaďania suverénne ovládli skupinu, ale vo štvrťfinále nezvládli úlohu favorita a vypadli s domácou reprezentáciou.
Líder národného tímu vyhlásil, že mužstvo sa z neúspechu poučí. „Tvoríme mladý tím, všetko máme pred sebou. Sú dve veci, po ktorých veľmi túžim – titul v NBA a úspech s Kanadou,“ vravel „SGA“.
Prvý veľkú tímovú trofej už má a v NBA nemusí byť posledná. Vďaka výbornej práci „zázračného“ generálneho manažéra Sam Prestiho počas hráčskych výmen Oklahoma disponuje niekoľkými výbermi v 1. kolách nasledujúcich draftov, čo znamená prílev ďalšieho mladého talentu.
"Máme potenciál, aby tento titul nebol náš posledný. Vytvorili sme mužstvo, ktoré ukázalo obrovskú tímovú silu a súdržnosť. Vyhrať titul v poslednom zápase sezóny je niečo špeciálne.
Som šťastný za hráčov i celú basketbalovú komunitu mesta Oklahoma City," reagoval Presti, ktorý začal v pozícii generálneho manažéra ako 29-ročný ešte v čase, keď klub sídlil v Seattli.
Keďže Thunder majú pod zmluvou väčšinu kľúčových lídrov a neplánujú hráčsky výpredaj, už teraz je isté, že aj v budúcej sezóne budú patriť medzi top favoritov súťaže.
