Uplynulý víkend pridala do zbierky šieste euroligové prvenstvo, druhé s USK Praha a potvrdila status legendy. Všetko pri tom mohlo byť inak.
Rodáčka zo Žiliny po skončení úspešnej hráčskej kariéry neplánovala ostať pri basketbale. Pôvodne sa chcela venovať právu, ktoré vyštudovala na univerzite v Prahe. Výraznú mieru pri rozhodovaní mal jej bývalý tréner Jozef Smolek, ktorý pôsobil ako šéf klubu SCP Ružomberok.
"Ja som ju poprosil, aby sa v Ružomberku venovala trénovaniu mládeže, čo rada prijala. Neskôr, keď sme čakali na príchod nového trénera k áčku žien, sme potrebovali nájsť niekoho, kto povedie družstvo v prípravnom období.
Obrátil som sa na Natáliu, ktorá najskôr reagovala: To si robíš srandu, ja to neviem. Ubezpečil som ju, že má dostatok skúseností a ja budem stále pri nej, ak by potrebovala poradiť," spomína pre Športweb Smolek na začiatky úspešnej spolupráce.
Vžitie sa do ženskej duše
Hejková bola podľa šéfa ružomberského klubu celý život smelá. Do nových situácií sa púšťala s odvahou. S tímom vyhrali všetky prípravné turnaje a tak skrsla u Smoleka myšlienka, urobiť z Hejkovej hlavnú trénerku žien.
"Išiel som to odkonzultovať s jedným z najväčších odborníkov na basketbal v Československu. Mal som z tohto kroku obavy.
Vtedy nebolo bežné angažovať ženu za trénerku. Reakcia skúseného kouča, ktorého nechcem menovať, bola, že som sa zbláznil a celé je to šialené. Hejkovú viedol ako tréner a vravel, že lenivejšiu hráčku ako ona nepozná," vraví Smolek.
Po pár minútach debaty však jeho náprotivok zmenil názor.
„Možno to nie je až taký zlý nápad. Veď ona tam nebude behať a skákať. Bude dirigovať, pískať a zároveň najlepšie vedieť, čo dievčatá prežívajú. Tak to teda skúste. A odvtedy sa začala jej trénerská cesta, ktorá trvá dodnes,“ konštatuje Smolek.
Prvé štyri roky jej robil asistenta, potom sa pobral do úzadia. Hejková už zvládala trénovať sama.
Navyše sa do bodky naplnili predpoklady o tom, že ako žena vie hráčky pochopiť lepšie ako mužskí tréneri.
Čítajte viac Najväčšie sklamanie? Mal som vybratý byt aj auto, klubu zrazu došli peniaze, vraví slovenská legenda. Keď nechodí výplata, máte dve možnosti
„Keď som raz dievčatám cez polčas v šatni niečo hovoril, po zápase mi povedala, že to bolo skvelé, akurát to malo jednu chybu. Vravela mi, že nepoznám ženskú psychiku a neviem sa vžiť do ženskej duše,“ vraví.
Práve schopnosť Hejkovej komunikovať s hráčkami a pôsobiť na ne psychologicky je podľa bývalého šéfa ružomberských basketbalistiek jej hlavným kľúčom k úspechu, ktorý ju sprevádza celú kariéru.
"Pozná myslenie svojich hráčok. Povie im len také veci, ktoré príjmu. Nesmie ich byť veľa, aby ich nezaťažila. To je jedno z tajomstiev, ktorými sa od ostatných trénerov odlišuje.
Aj vďaka tomu dokázala z klubov, v ktorých pôsobila, urobiť stroje na víťazstvá. V Ružomberku sme ťahali sériu 267 víťazných zápasov," spomína.
Za koniec zlatej éry Ružomberka sa považuje rok 2003, keď hlavný sponzor SCP po dlhých diskusiách nepredĺžil spoluprácu s klubom, ktorý sa následne pretransformoval do súčasnej podoby.
Foto: Ján Luky
„Vnímal som to ako nepriazeň osudu. Naši podporovatelia nás umelo zrušili, keďže už prestali mať motiváciu. Pre Naty (Hejkovú, pozn. red.) to bolo šťastie a štart do novej etapy. Ešte v ten týždeň odišla do maďarskej Šoprone a odtiaľ potom ďalej do sveta,“ mieni Smolek.
Prísna trénerka razila tvrdú cestu
Hejková viedla v Ružomberku aj bývalú slovenskú reprezentantku Zuzanu Žirkovú, ktorá bola v roku 2003 draftovaná do ženskej NBA a na konte má množstvo domácich i zahraničných titulov.
Nedávny úspech Hejkovej v Eurolige je podľa osemnásobnej najlepšej basketbalistky Slovenska krásnym zavŕšením jej trénerskej kariéry.
"Je to najviac, čo môžete ako hráč i tréner v klubovom basketbale dokázať. To, čo Naty dosiahla, je výsledkom celoživotného mentoringu a toho, ako dokáže skĺbiť celý tím.
Bol to zrejme jej posledný euroligový zápas a veľmi sa mi páčilo, aký rešpekt a úctu jej po finále prejavili," konštatuje Žirková.
Čítajte viac Ovečkin ma ignoroval, neprestal páliť. Prišiel z Ruska, ale bol iný ako jeho krajania. Bývalý tréner Slovákov stál pri zrode ruskej mašiny
V Ružomberku sa z nej aj vďaka Hejkovej stala hráčka svetovej úrovne. Dva euroligové tituly od tímu, ktorý dovtedy v Európe takmer nikto nepoznal, sa zapísali zlatým písmom do histórie slovenského basketbalu.
"Hejková mala vtedy v Ružomberku úplne inú pozíciu, akú má teraz. Išla naozaj tvrdou cestou a pamätám si ju ako prísnu trénerku.
Práve vďaka tomu dostala mladé dievčatá tam, kde sú dnes. Jej najväčšia devíza je, že dokáže aj hviezdy prinútiť, aby pracovali pre tím a nie samé za seba," mieni Žirková.
Hejková sa v minulosti vyjadrila, že má alergiu na striebro, preto všetky finálové účasti premieňa rad radom na tituly so zlatým odleskom.
Jej silná víťazná mentalita je ďalším dielikom skladačky, ktorý vytvára jej osobnosť. Dlhodobo na najvyššej úrovni dokazuje, že prehry nepatria do jej repertoáru.
"Človek musí byť ambiciózny a tvrdo si ísť za svojimi cieľmi. Ona to dokázala. Nemyslela však neustále iba na basketbal.
Hráčky sa snažila učiť aj iným veciam. Rozširovala nám obzory a vždy, keď sme chodili do zahraničia, chcela, aby sme mali prehľad o svete.
Foto: SITA, Jozef Jaroík
Z ľudskej stránky sa nás snažila pripraviť na život v spoločnosti. Dokázala vytvárať priateľstvá a komunitu," vraví Žirková, podľa ktorej sa pri oslavách titulov Hejková dokázala vždy odviazať.
„Oslavovali sme na chate, kde bola veľmi uvoľnená. Ona dokáže byť veľmi vtipná a príjemná v spoločnosti. Často nás zabávala svojim inteligentným humorom,“ spomína.
Musíme sa zachovať sebecky
Hejkovú zažila aj v reprezentácii, kde mala rovnako povahu prísnej trénerky, ktorá sa snažila ísť tvrdo za úspechmi.
So slovenským tímom sa kvalifikovala na olympiádu v Austrálii v roku 2000, kde sa však pre nezhody so zväzom napokon nepredstavila. Dodnes na to ostáva Hejkovej bolestivá spomienka.
„Bola v období, keď dokázala Slovensko dostať na vrchol a zrazu sa ocitla v čiernej diere. Napokon si našla cestu k úspechu na medzinárodnej scéne mimo Slovenska,“ konštatuje Žirková, ktorá narážala na pôsobenie Hejkovej v reprezentácii Ruska, kde si ako asistentka pripísala bronz z OH a titul z ME.
Podľa bývalého reprezentačného trénera Maroša Kováčika je to pre Hejkovú téma, o ktorej nerada rozpráva.
„Viem len sprostredkovane, že tam bol problém kvôli výprave. Zväz asi nechcel povoliť, aby s ňou cestoval celý realizačný tím a to ju vôbec netešilo. Napokon sa rozhodla, že z tímu odíde a myslím si, že urobila správne,“ mieni Kováčik.
Úspechy, ktoré Hejková dosiahla, by mohli podľa Žirkovej na Slovensku otvoriť oči kompetentným v súvislosti s podporou ženského basketbalu a športu ako takého.
„To, čo dokázala, je veľkou motiváciou a inšpiráciou pre mladé dievčatá i celú spoločnosť. Som presvedčená o tom, že by sa Hejková hodila do riadiacej funkcie aj vzhľadom na obrovské skúsenosti, ktorými disponuje,“ dodáva Žirková.
Podľa Kováčika je úctyhodné, ako sa Hejková v priebehu dekád prispôsobila moderným prvkom v basketbale a dokázala zakaždým uspieť v silnej konkurencii omnoho bohatších klubov.
"V jej prípade ide o spojenie mnohých výnimočných kvalít. Jej konzistentnosť a schopnosť adaptovať sa sú priam ukážkové.
Navyše to podporila ľudskou múdrosťou. Klobúk dole pred ňou a myslím si, že v najbližšom období ju nedokáže nikto prekonať," vraví Kováčik.
S Hejkovou má aj jednu osobnú skúsenosť. Zúčastnil sa na seminári v Lučenci, kde mala slovenská trénerská legenda prednášku.
„Kládol som asi viac otázok, ako bolo potrebné a v jednom momente mi povedala, že sa pýtam viac ako sama vie. Mohlo to byť pred vyše desiatimi rokmi, ale pamätám si to dodnes,“ konštatuje Kováčik, podľa ktorého by mala Hejková pokračovať pri basketbale v riadiacej funkcii.
„V tomto smere sa musí basketbalový svet zachovať sebecky a musí si ju nechať. Bolo by veľmi iracionálne prísť o osobnosť ako je Hejková. Uvidíme, kam povedú jej ďalšie kroky,“ dodáva Kováčik.
