Ako informoval web olympic.sk ešte deň pred smrťou si bol zahrať v rámci ligy v okrese Dunajská Streda a ľahko zdolal súpera zo Sládkovičova.
Roland Vími sa v posledných rokoch existencie Československa pričinil o to, že vo federálnej reprezentácii dominovali medzi mužmi slovenskí hráči.
Veď okrem neho žiarili aj Milan Grman a Tomáš Jančí. Táto trojica sa zaslúžila o bronz družstva na MS 1991 v japonskej Čibe. Od tých čias sa už žiadny Slovák nemohol pochváliť medailou zo svetového šampionátu.

O rok neskôr si Vími zahral na olympijských hrách v Barcelone. Na OH 1992 v základnej B-skupine prehral s hviezdnym Poliakom Grubbom 0:2 aj s Brazílčanom Kanom 0:2, zdolal Bothu z JAR 2:0.
V konečnom poradí sa delil o 33. miesto. Na svetovom, resp. európskom šampionáte v ďalších dvoch rokoch bol najlepším hráčom už samostatnej slovenskej reprezentácie.
Roland Vími sa výrazne presadzoval už od veku 12 rokov. Len ako 17-ročný hral extraligu za Lokomotívu Rača.

Ako 20-ročný sa v roku 1989 stal majstrom ČSSR vo štvorhre (s Milanom Grmanom), o rok neskôr získal federálny titul v miešanej štvorhre (s Jaroslavou Mihočkovou). Hral na množstve medzinárodných turnajov, víťazstvo dosiahol napríklad na medzinárodných majstrovstvách Austrálie v Melbourne.
Ako člen tímov sa Roland Vími stal trojnásobným víťazom medzinárodnej Superligy (1989 s Lokomotívou Bratislava, 1994 so ŠKST Bratislava, potom aj s maďarským klubom Kiskunfélegyháza).
Pôsobil aj v Malackách, Sportklube Viedeň, nemeckom Siegene, v Maďarsku v kluboch Elektromos Győr a Celldomolk MÁVÉP, ako i v ďalších slovenských kluboch.