Podľa rozhodnutia, ktoré tento týždeň odobrili aj šéfovia Slovenskej basketbalovej asociácie, kluby SBL môžu mať od budúcej sezóny na súpiskách šesť hráčov zo zahraničia.
V porovnaní s najväčšími športami na Slovensku je basketbal v tomto smere niekde uprostred. Najviac legionárov je už roky vo futbale, tretinu tímov tvoria v hokeji.
Podľa rozhodnutia, ktoré vzbudilo vášne predovšetkým u laickej verejnosti, môžu mať basketbalové kluby tímy spolovice tvorené hráčmi spoza hraníc.
Úzka ponuka
Nové pravidlo má svojich podporovateľov i odporcov. Pravdou však je, že jeho prijatie do platnosti podporilo deväť z desiatich účastníkov mužskej extraligy.

„Nešlo o žiadne prchké, rýchle rozhodnutie. Dlho sme v SBL spolu sedeli a dlho nad tým rozmýšľali. Každý klub k téme povedal svoj názor a argumenty. Napokon rozhodnutie podporilo deväť z desiatich manažérov a aj z toho sa dá čítať, že nešlo o rýchly verdikt jedného-dvoch klubov,“ vraví generálny manažér Patriotov Levice Ladislav Garaj.
Klub z Tekova je vlajkovou loďou domáceho klubového basketbalu. V extralige vyhral posledné tri ročníky, v uplynulom období sa v dobrom svetle predstavil aj v pohárovej Európe.
V tejto sezóne Európskeho pohára FIBA sa Patriotom podarilo zdolať aj supersilnú Zaragozu z elitnej španielskej ACB, ktorá je považovanú za najkvalitnejšiu basketbalovú súťaž na starom kontinente.
V EP FIBA sa dobrými výsledkami prezentovala aj Prievidza, v nadnárodnej ENBL sa darí bratislavskému Interu. Na to, aby mohli byť v Európe viditeľné, však slovenské kluby potrebujú pomoc legionárov, lebo kvalitných domácich hráčov je nedostatok.

"Možnosť výberu slovenských hráčov, ktorí dokážu hrať na momentálnej ligovej úrovni, je čoraz užšia. V európskych súťažiach je možnosť postaviť siedmich legionárov k piatim domácim hráčom, u nás doteraz platil počet päť zahraničných hráčov, čo oslabovalo našu konkurencieschopnosť.
V posledných rokoch bolo v SBL sedem, osem, deväť tímov, teraz ich je desať, liga sa rozšírila. Tým pádom dopyt po slovenských hráčoch je obrovský, ale, žiaľ, ponuka je veľmi úzka," vysvetľuje Garaj.
Pochovaní Slováci
Jediným extraligovým klubom, ktorý s novým pravidlom nesúhlasil, boli vicemajstri zo Spiša. Generálny manažér Rytierov Michal Búza tvrdí, že viac legionárov negatívne ovplyvní progres mladých domácich hráčov.
„Veľmi nešťastné rozhodnutie, ktoré urobila SBL a to z jedného jediného dôvodu – Slováci dostanú menej priestoru na palubovke, ich kvalita pôjde dole a utrpí tým celý slovenský basketbal,“ tvrdí.
Podľa neho viac hráčov zo zahraničia pomôže klubovému basketbalu, ale v širšom meradle to bude pre domáci basketbal poškodzujúce.

"Ak príde nováčik-Američan po vysokej škole, má 23–24 rokov, 19-ročný Slovák po strednej škole mu nemá šancu konkurovať. Každý normálne uvažujúci tréner bude chcieť vyhrať zápas a logicky dá prednosť zámorskému hráčovi. Z nášho pohľadu sme pochovali všetkých mladých Slovákov, ktorí mali aspoň malú nádej na basketbalovú kariéru.
Ich minúty na palubovke teraz dostane šiesty legionár. Liga bude kvalitnejšia, fanúšikovia uvidia viac smečov, efektných akcií, ale ak po väčšinu zápasu budú hrať šiesti legionári na jednej strane a šiesti na druhej – za nás to bude smutné," tvrdí GM Spišiakov.
Využiť potenciál
Obaja manažéri napriek tomu, že majú na tému šiesteho legionára odlišný názor, súhlasia, že domácich hráčov je nedostatok.
Podľa Garaja silnejšia liga priláka viac partnerov, tým pádom viac peňazí, ktoré sa v konečnom dôsledku použijú na rozvoj mládežníckeho basketbalu a výchovu novej generácie mladých hráčov.
"Súčasné obdobie beriem ako prechodné, ale nenahovárajme si, že sa za rok-dva niečo radikálne zmení. Je to beh na dlhšiu trať. Poďme teraz využiť marketingový potenciál ligy, využime, že je basketbal často v televízii, že haly sú plné.
Poďme skúsiť do neho natiahnuť po rokoch konečne aj financie zo súkromných zdrojov. Nedá sa spoliehať vždy len na to, čo nám prispeje štát, lebo za to sa ďalej neposunieme. Následne využime financie na rozvoj slovenského mládežníckeho basketbalu," tvrdí levický GM.

Búza si myslí, že nová realita, keď polovicu mužstiev budú tvoriť hráči zo zahraničia, bude pre domácich mladíkov demotivujúca.
"Ak by som sa mal vžiť do pozície 19-ročného chalana, ktorý skončí strednú školu, príde do klubu, lebo má na to, aby sa na extraligovom tréningu ukázal, a tam zistí, že v klube je šesť legionárov a plus dvaja skúsení Slováci, vyjde mu z toho, že na ihrisku dostane reálne tak tri minúty.
Skúsi to jednu sezónu a potom to zabalí. Musí z niečoho žiť, má svoje sny a ciele. V tomto smere to nevidím ružovo," pokračuje.
Podobne ako hokejová, aj basketbalová extraliga sa v posledných rokoch mohla pýšiť vyrovnanosťou, ktorá bola príťažlivá predovšetkým pre fanúšikov. Skrátené povedané – každý mohol zdolať každého.

Podľa Búzu existuje možnosť, že solventnejšie kluby si nakúpia kvalitnejších legionárov, ktorí budú rozdieloví. Vyrovnanosť by tak išla bokom a zväčšili by sa rozdiely medzi tímami.
"Celé je to o tom, že bohaté kluby sa chcú presadiť v Európe a tým pádom sa snažia byť čo najviac konkurencieschopné. Bohatý klub ako napríklad Inter si zaplatí šiestich kvalitných legionárov, šiestich si zaplatí aj Spišská či Lučenec, ale každý z nich bude stáť pätinu ceny, ktorú zaplatia za zahraničného hráča bohatšie kluby.
Čiže vznikne ešte väčší rozdiel, liga sa podľa mňa rozdelí na vrchnú štvorku-päťku a dolnú štvorku-päťku. Myšlienka presadiť sa v Európe samozrejme nie je zlá, ale domácim hráčom podľa nás nepomôže," dodáva manažér Spišiakov.