Na rozdiel od ostatných slávnych hostí, ktorí zožali potlesk a ovácie publika, však Divaca privítal v Chorvátsku piskot a tak musel zareagovať aj brat zosnulého Dražena Petroviča, Aco.
Dôvodom nevľúdnej reakcie chorvátskeho publika je udalosť z roku 1990, keď Divac na MS v Argentíne počas oslavy majstrovského titulu vzal chorvátskemu fanúšikovi vlajku a hodil ju na zem.
Juhoslávia sa 18. augusta 1990 stala majstrom sveta, keď vo veľkom finále presvedčivo zdolala Sovietsky zväz.
Známy incident, ktorý naštrbil veľké priateľstvo Petroviča a Divaca, sa odohral po zápase. Srbský basketbalista si na palubovke neželal chorvátsku vlajku, keďže v tom čase hráči reprezentovali spoločnú Juhosláviu.
Neskôr vznikol okolo udalosti veľký virvar, Divaca vyhlásili v Chorvátsku za „srbského nacionalistu“, roky sa hovorilo, že po vlajke šliapal a pľul na ňu, čo však nebola pravda.
"O rok neskôr, keď sa v krajine začali diať veci, sa to obrátilo proti mne. Na manipulácii mala veľký podiel vysoká politika, pretože sa rozprávalo, že som vlajku podpálil a pošliapal po nej.
Jednoducho som však nechcel na mieste vlajku, ktorá tam v tom čase nemala byť spolu s juhoslovanskou," vysvetľoval pred niekoľkými rokmi Divac.
K spornej udalosti sa dávnejšie vyjadril aj samotný aktér incidentu, Tomas Šakič, argentínsky Chorvát, ktorý šachovnicovú vlajku priniesol na palubovku.
Foto: ČTK / AP / Doug Pizac
„Som muž, ktorý vošiel do haly s chorvátskou vlajkou. Úprimne povedané, Divac mi ju zobral, ale následne aj vrátil. Nikdy na ňu nepľul, ani na ňu nestúpil. Že mi ju vzal, bolo urážlivé, prejavil nedostatok rešpektu, ale nepľul na ňu,“ opísal udalosť Sakič pre argentínske médiá.
Zároveň tvrdil, že Divaca provokovať nechcel…
"Fandil som Chorvátom z reprezentácie – Kukočovi, Petrovičovi, Čuturovi. Myslel som si, že aj Divac je Chorvát. Až keď mi zobral vlajku, uvedomil som si, že je to Srb.
Ukradol mi ju a odišiel. V jednom momente sme boli zoči-voči v dosahu desiatich centimetrov, ja som mal 180 centimetrov a on 212. Dražen – stojac na druhej strane – mu povedali až neskôr, čo sa stalo," vracal sa k incidentu Sakič.
Prezradil, že mnohí mu k jeho odvahe gratulovali.
„Po tomto incidente mi začali volať ľudia z Austrálie, Európy… Bol som v kontakte s chorvátskou komunitou, ľudia boli šťastní, pretože svet videl vlajku, ktorá bola zakázaná od roku 1945. Divacovi bol potom zakázaný vstup do Chorvátska.“
Foto: ČTK / AP / Cliff Welch
Pred rokom Divac o tomto škandále otvorene rozpprával pre chorvátske médiá. Zistil, že vlajka, ktorú si vzal, mala na rozdiel od oficiálnej chorvátskej vlajky z vonkajšej strany bielu šachovnicu, nie červenú.
"Vždy je lepšie vidieť niečo na vlastné oči, ako si urobiť názor na základe toho, čo hovoria ľudia. Je pre mňa fascinujúce, že aj po takmer tridsiatich rokoch ten príbeh ustupuje do úzadia a vždy počujem niečo nové, že som urobil toto a tamto.
Juhoslávia nepotrebovala žiadne ďalšie vlajky, dokonca ani vlajka, ktorá sa objavila na podlahe, nebola chorvátska. v tom čase sme hrali za túto krajinu a žiadna iná vlajka ako juhoslovanská tam nemala čo hľadať."
Priateľstvo medzi Divacom a Petrovičom po scéne v „Luna Parku“ ochladlo. Chorvát bol za tento incident na Divaca vážne nahnevaný.
Divac viac nesmel vstúpiť na chorvátske územie, krajina sa o tri roky rozpadla a Dražen Petrovič zomrel pri dopravnej nehode. Niekdajší veľkí priatelia nedostali šancu napraviť svoj pošramotený vzťah.