„Postupne sme rástli. Všetky som presviedčala, že máme na titul. Keď som však v sobotu mala na krku zlatú medailu, neverila som,“ smeje sa Radka Mládenková (29). Dvadsaťdeväťročná brankárka pomohla Harvardu Partizánske k historickému úspechu.
Ešte nikdy nováčik nevyhral slovenskú extraligu, až doteraz. Podpísali sa oslavy aj na vašom hlase?
Áno, rozpráva sa mi ťažšie. (smiech) Boli to krásne emócie. Išli sme na večeru, boli sme spolu do rána. Získala som tretí titul, predošlé dva so Žilinou a Sabinovom. Triumfovať s nováčikom je neskutočné.
Aký bol recept na úspech?
Mix mladých hráčok a nás, skúsenejších. Vytvorili sme dobrú partiu. A treba povedať, že pre baby, ktoré absolvovali svoje prvé finále, to bola úspešne zvládnutá skúška. Nie je ľahké hrať pred stovkami divákov, najmä vonku. Musíte to ustáť v hlave, ale im to vyšlo skvele.
Zobrali ste si počas finálovej série slovo po tom, čo Nemšová doma vyrovnala stav stretnutí na 2:2?
Nie, hovorila som k dievčatám, keď sme po domácom dvojzápase viedli 2:0. Pred jedenástimi rokmi som takto prehrala v Žiline finále s Pruským. Z 2:0 na 2:3, bolo to hrozné. Pripomenula som dievčatám, že nič nie je rozhodnuté a potrebné sú tri víťazstvá, dve nestačia.
Báli ste sa, že sa história zopakuje?
Veru áno. Mali sme vtedy skvelú sezónu, išli sme za obhajobou titulu. Nechcela som to zažiť znova. Je ťažké sa pred mečbalom udržať nohami na zemi. Samé sme sa o tom v Nemšovej presvedčili a dva razy zaslúžene prehrali.
Finálový duel sledovalo 1200 divákov. Kedy ste naposledy hrali pred takouto kulisou?
V slovenskej lige asi nikdy, v reprezentácii na majstrovstvách sveta sú takéto návštevy bežné.
Čo na to hovoríte?
Neuveriteľné. Publikum u nás i v Nemšovej bolo skvelé.
Prečo ste prestúpili do Partizánskeho?
Zavialo ma sem. Už od začiatku, ako som do Partizánskeho prišla, som cítila kvalitu. Odohrali sme prípravný turnaj v Bratislave. Postupne sme rástli. Všetky som presviedčala, že máme na titul. Keď som však mala na krku zlatú medailu, neverila som. Asi to tak malo byť.
Ako vás zavialo do Partizánskeho?
Pôvodne som sa chcela vrátiť pracovne i osobne do Žiliny a teda zostať chytať na Kysuciach, aby som tam získala titul, ale veci sa vyvinuli inak. Našla sa nehnuteľnosť, ktorá mi vyhovovala. Navyše mi Harvard pomohol aj s prácou a máme tu trénera Štefana Rajčana, ktorý má na moju kariéru veľký vplyv.
Rozhovor sme robili až poobede kvôli vašim pracovným povinnostiam. Bez nich by si ste si florbal na najvyššej úrovni nemohli dovoliť?
Dá sa to tak povedať, na Slovensku si ním nič nezarobíte.
A kde pracujete?
Som obuvníčka. To je tak, keď celý život obrátite hore-nohami a milujete florbal. Klub mi vyšiel v ústrety. Nie je ľahké stíhať tréningy, zápasy, reprezentačné zrazy či stretnutia.
Florbal robím pre radosť, život si ním na Slovensku nezariadite. Musíte ho veľmi milovať, ak si ho dáte na prvé miesto. Znie to šialene, ale musíte prísť o zdravý rozum, aby ste toho boli schopní. Stále ma to baví.
Čítajte viac Ako stena. Riečický znechutil Zvolenčanov, Košice vedú už 2:0
Spomínali ste trénera Rajčana a jeho výrazný vplyv na vašu kariéru. Čím sa mu to darí?
Znova ma naštartoval. Chytám pätnásť rokov a on mi povedal, že deväťdesiat percent vecí robím zle…
Zobrali ste to z dobrého konca, niekto by sa mohol aj nahnevať.
Bola to pre mňa motivácia. Vyhecovalo ma to. Povedala som si, že to nie je možné a musíme to zmeniť. Bolo to vidieť aj v zápasoch.
Je trénerom brankárok aj v reprezentácii. Zohralo to úlohu aj vo vašom návrate do tímu?
Keď som už ako 15-ročná chodila na reprezentačné zrazy a turnaje, závidela som ostatným tímom, že majú trénera brankárok, ktorý s nimi robí na rozcvičke nové veci. Obdivovali sme to.
Dlhé roky sme to nemali, prišlo to až teraz nedávno. Sledovala som prácu nového realizačného tímu a postupne zistila, že to, čo sme sa ako brankárky samé naučili, bolo zlé. Prinieslo mi to správny florbalový impulz.
K čomu vás v budúcnosti môže doviesť?
Som maximalistka, chcem prvýkrát v kariére obhájiť titul. Je to náročnejšie, ako ho získať. Uvidíme, ako zhodnotia sezónu v klube po oslavách a vychladnutí emócií.
Rada by som s reprezentáciou získala medailu. Snívame o nej roky. Keď nováčik v slovenskej lige získal titul, prečo by Slovensko neprekvapilo na majstrovstvách sveta?
