Život so športovcom? Niekedy sme sa stretávali len v posteli

Foto: SITA, Martin Havran

Mária Kostelanská Mária Kostelanská.

Do reprezentácie sa dostala až po tom, ako si ju na kempe počas nesúťažného bloku všimol kouč Marco Fenoglio. V stredu, necelé dva roky po debute v národnom tíme, vyhlásili Máriu Kostelanskú (27) za najlepšiu volejbalistku roka. „V prvom momente som tomu nechcela uveriť. Je to pre mňa prekvapenie a zároveň veľká pocta,“ teší sa šikovná smečiarka.

Nie je vám ľúto, že pre situáciu v súvislosti s koronakrízou si nemôžete prebrať trofej na galavečeri a predviesť sa v žiare reflektorov?

Úprimne? Ani nie. Som skôr plachá. Stačí mi, že to prebehne aj takto potichu.

Anketu Slovenskej volejbalovej federácie ste vyhrali prvýkrát v kariére. Kam radíte tento triumf?

Je to jednoznačne najväčšie individuálne ocenenie, aké som dostala. Beriem to ako ohodnotenie mojej doterajšej práce. Darilo sa mi v klube i reprezentácii. Mám z toho radosť.

Foto: TASR, Pavel Neubauer

Volejbal Mária Kostelanská.

Ktorej kolegyni z národného tímu by ste dali hlas?

Všetkým, baby boli úžasné. Ak by som musela vybrať jednu, tak asi Jarku Pencovú. V silnej poľskej lige sa dostala do finále, na ME bola oporou.

Vaša kariéra mala v uplynulých rokoch raketový vzostup. Čomu to pripisujete?

Zlom nastal, keď som prestúpila do Maďarska, kde obliekam dres Vasasu Budapešť. Počas pôsobenia na Slovensku som študovala na vysokej škole. Zosúladiť volejbal a štúdium bolo náročné, nepodávala som stabilné výkony. Zmenilo sa to príchodom do Budapešti, kde sa môžem sústrediť len na šport. Pravidelne hrávame európske poháre, takú príležitosť som doma nemala.

Po príchode kouča Fenoglia k reprezentácii ste nefigurovali v prvom tíme, vybral si vás dodatočne. Čím ste ho zaujali?

Aj keď som nižšia, vedela som dievčatám pomôcť i na prihrávke. Zbierala som lopty, bojovala. Mohla sa mu páčiť aj moja univerzálnosť.

Foto: SITA, Brano Bibel

Mária Kostelanská Volejbalistka Mária Kostelanská.

Temperamentný a prísny profesionál – tak opisujú talianskeho kouča vaše spoluhráčky. Ako pôsobí na vás?

Táto charakteristika ho vystihuje. Vyžadoval, aby sme boli stopercentne koncentrované nielen v zápasoch, ale aj na tréningoch. Tie boli dlhé a náročné. Postupne sme si však zvykli a neskôr z toho ťažili v súťažných stretnutiach. Platí, že je typický Talian. Zápasy s nami prežíval, nehanbil sa ukázať emócie.

V Budapešti pôsobíte tretiu sezónu. Ste v klube spokojná? Nelákajú vás kvalitnejšie súťaže?

S Vasasom mám zmluvu aj na budúci rok. V klube sa cítim veľmi dobre, zatiaľ nemám dôvod niečo meniť. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

Prispieva k pohode aj fakt, že v Maďarsku vám robí spoločnosť váš priateľ, reprezentačný brankár v hádzanej Marián Žernovič, ktorý chytá vo Ferencvárosi?

Obaja sme tu spokojní. Som rada, že ho tu mám a nemusím byť v zahraničí sama. Je mi veľkou oporou, hoci sú dni, keď sa vôbec nevidíme. Predovšetkým počas víkendov sme sa stretli až večer v posteli a unavení odpadli.

Ako vnímate aktuálnu zložitú situáciu, ktorá zastavila športový svet?

Je to veľmi nepríjemné. Nedávno som sledovala zo záznamu náš finálový triumf vo finále Maďarského pohára a bolo mi smutno. Chcela som hrať play off a so spoluhráčkami zabojovať o cenné kovy. Avšak nezostáva mi nič iné, ako sa s tým nateraz zmieriť. Zdravie je prvoradé. Snažím sa pripravovať individuálne, hoci to vôbec nie je ideálne.

Ako to momentálne vyzerá v Budapešti? Platia tam rovnaké pravidlá ako na Slovensku?

Je to podobné, i keď mám pocit, že u nás doma je to o niečo prísnejšie. Nosenie rúšok v Maďarsku nie je povinné. Zgrupovať sa môžu len ľudia z jednej domácnosti. Počas víkendu sú zatvorené veľké priestranstvá, kde by sa mohol stretávať veľký počet ľudí.

Ste pripravená na možnosť, že koronakríza negatívne zasiahne klubový rozpočet a manažment siahne hráčkam na platy?

Verím, že nič také sa nestane. V klube nám povedali, že ak sa situácia v dohľadnom čase upokojí, budeme fungovať ako predtým. Závisí to však od toho, ak dlho bude trvať takýto stav.

Viete si predstaviť, že by sa zápasy v úvode sezóny hrali bez divákov?

Áno, viem. Ale len z toho dôvodu, aby sme neboli dlho bez súťažného režimu. Šport je, samozrejme, krajší a atraktívnejší s divákmi.

ko vznikla vaša prezývka Zelo?

S kariérou som začala v Považskej Bystrici. V tom období som jedávala veľa surovej zeleniny – na desiatu, pred tréningom či po zápase. Prezývku vymyslela jedna zo spoluhráčok a prischla mi.

Prospievala vám zdravá strava?

Samozrejme. Zelenina je vždy dobrá, môžete jej zjesť koľko chcete.