V nedeľu aj jej zásluhou Pezinčanky triumfovali vo finále Slovenského pohára a získali premiérovú trofej v sezóne. „Je to prvý pohárový triumf v klubovej histórii. Poriadne sme ho oslávili, počujete, že som ešte zachrípnutá,“ ospravedlňovala sa talentovaná blokárka. S výškou 197 cm patrí medzi najvyššie hráčky v domácej extralige.
Vytiahnete to na dva metre?
Určite nie (úsmev). Už tri roky nerastiem.
Po kom ste taká vysoká?
Rodičia sú vysokí aj dedko. Máme to v rodine.
Malé deti vedia byť aj kruté. Nerobili si z vás spolužiaci žarty, keď ste bola vyššia od chlapcov?
V tomto smere som mala šťastie a nikdy sa mi nič podobné nestalo.
Je niečo, čo vás obmedzuje pri vašej výške?
V lietadlách by mohlo byť viac priestoru na nohy (úsmev). Aj nohavice by sa mohli predávať trochu dlhšie. Ale inak sa to dá zvládnuť. Muži to majú jednoduchšie, predsa len ich je viac vysokých. Vidieť dvojmetrovú ženu je zriedkavé.
Prečo ste si vybrali práve volejbal? Len kvôli centimetrom?
Študujem na osemročnom športovom gymnáziu Bilíkova. Hneď na prvej telesnej výchove ma učiteľka poslala na volejbalový tréning a už som tam zostala. Základy mám od detstva, už ako šesťročná som chodila do prípravky. Rodičia ma vo volejbale podporujú, mám v nich veľkú oporu. Patrí im za to vďaka.
Foto: SITA, Jana Birošová
Trúfli by ste si zasmečovať volejbalovú loptu do basketbalového koša (výška 305 cm, pozn.)?
Obruče sa dotknem. Ale nie som si istá, či by to vyzeralo tak dobre, ako keď smečujú profesionálni basketbalisti v NBA.
Dá sa zvládnuť štúdium a profesionálny volejbal?
Niekedy je to náročné, ale áno, dá sa. Za Strabag hrávam extraligu, za Bilíkovu aj juniorské súťaže.
Myslíte už aj na vysokoškolské štúdium alebo sa chcete čo najrýchlejšie stať profesionálnou hráčkou?
Chcem ísť na univerzitu. Nepripadá do úvahy, aby som nešla. Volejbalu sa chcem venovať popri škole a zrejme aj po nej. Ale na štúdium nezabúdam, je pre mňa dôležité.
Slovensko všeobecne trápi nedostatok hál. Aj vám v Pezinku rekonštruovali halu a museli ste hrať na palubovkách súperov. Vnímate nedostatok športovísk ako problém?
Jednoznačne. Aj v Bratislave je málo hál a to je hlavné mesto. Bolo by potrebné nejaké postaviť. Nech majú deti kde športovať.
Prečo by mal malý chlapec či dievča začať s volejbalom? Čo vám tento šport zatiaľ dal?
Vďaka nemu mám úžasné zážitky. Navyše som sa naučila disciplíne a schopnosti organizovať si čas.
Na zväzovom webe svieti pri vašom mene v kolónke „športový idol“ meno Emanuel Kohút. Prečo práve on? Nemá Slovensko dobré blokárky?
Dotazník som vypĺňala, keď som mala dvanásť rokov (smiech). Už som viac dospelá.
Zmenil sa váš idol? Je nejaké hviezda, na ktorú sa chcete herne podobať?
Snažím sa byť sama sebou a nikoho nekopírovať. Chcem byť taká dobrá hráčka, na akú sa sama vypracujem.
Ako ste videli finálový zápas proti Slávii?
Bola to obrovská dráma. Počas zápasu som si vôbec nevedela tipnúť, ako sa to skončí. Myslím, že rozhodujúca bola koncovka štvrtého setu. V nej sme Sláviu zatlačili a dokonali dielo v tajbrejku.
Tréner súpera sa sťažoval na neregulárny záver štvrtého setu. Boli jeho námietky namieste?
Nepáčili sa mu rozhodnutia arbitrov o dvojitých dotykoch, ktoré odpískali nahrávačke Slávie. Ako tréner má, samozrejme, na protesty právo. Myslím, že výkonom v tajbrejku sme ukázali, že zápas sme vyhrali zaslúžene.
Ako sa vám páčila atmosféra v hale na Pasienkoch?
Bolo to úžasné. Myslím, že ani jedna z nás ešte nehrala pred takou kulisou. Ohne, laserová šou, skvelí diváci – podujatie bolo výborne organizačne zvládnuté.
Je to zatiaľ najdôležitejšia trofej vo vašej kariére?
Nejaké poháre už doma mám, ale tie sú z kadetských čias (úsmev). Uspeli sme na prvom vrchole sezóny a máme z toho veľkú radosť.
Vyhrali ste pohár, vediete ligu. Bolo by veľké sklamanie, ak by ste nezískali titul?
Prvá trojka v lige je veľmi vyrovnaná. Myslím, že si ani nikto netrúfa tipnúť, ako to dopadne. Ak titul pripadne nám, budeme, samozrejme, veľmi rady.