V januári 2017 sa vybral na skusy do jedného z najslávnejších klubov sveta. Vtedy bol len legionárom zaberajúcim miesto domácim hráčom v mládežníckych výberoch SV Wiler-Ersigen. Osudu sa nepoddal a dnes je oporou 11-násobného šampióna. „Strach z neúspechu a z toho, že sklamem druhých, tam bol. Dokonca občas ešte stále je,“ priznáva najväčší slovenský talent.
Minulý týždeň ste s reprezentáciou postúpili na majstrovstvá sveta. Čo bolo kľúčom k úspechu?
Zdravá dravosť tímu. Máme mladé mužstvo. Vďaka rýchlosti sme zvládli kľúčový zápas o prvé miesto v skupine proti Nórom. Nový tréner Radomír Mrázek priniesol viaceré nové prvky, najmä defenzívne. Nastavil nás na vysoké napádanie v novom rozostavení, ktoré bolo v dôležitých momentoch veľmi účinné.
Švajčiarom ste v poslednom stretnutí vzdorovali iba v prvej tretine. Prečo?
Vo štvrtom zápase v rýchlom slede sme už cítili v nohách únavu. Odzrkadlilo sa to na našom výkone. Je škoda, že nám ten zápas nevyšiel. Mrzí nás výsledok. Inkasovať pred domácimi fanúšikmi toľko gólov je pre nás ponaučenie.
Pomohol by znižovať rozdiel medzi najlepšou štvorkou a Slovenskom aj zvýšený počet Slovákov v zahraničných ligách?
Je jedno, koľko Slovákov hrá v zahraničí. Musíme sa najmä zlepšiť ako celok a zbierať skúsenosti.
Čo bolo na začiatku vo Wileri najnáročnejšie?
Dochádzka na tréningy, teórie, činnosti mimo florbalu a celkovo disciplína – zvyknúť si na ich prísny režim bolo ťažké. Takisto som sa musel začať starať sám o seba.
Boli niektoré veci, ktoré vám na začiatku robili veľké problémy?
Anglický jazyk som vedel celkom dobre, nemecký som sa naučil dosť rýchlo. Skôr som mal obavy, či si dokážem sám navariť a najesť sa bez toho, aby som si každý deň musel niečo objednávať.
Foto: FLICKR.COM
Čo najradšej varíte?
Polievky – brokolicovú, tekvicovú a iné. Mám z nich vždy dobrý pocit.
Neobávali ste sa v mladom veku neúspechu?
Vedel som, že ak mi to nevyjde vo Wileri, stále sa môžem vrátiť domov. Prípadne som mohol vyskúšať rovno tím v inej krajine. Strach z neúspechu a z toho, že sklamem druhých, tam bol. Dokonca občas ešte stále je. Už som sa však naučil lepšie pracovať s tlakom, ktorý hráč prežíva. O to jednoduchšie sa mi hrá.
Naďalej študujete alebo pracujete?
Z Košíc som odchádzal v polovici tretieho ročníka. Školu som dokončil počas pôsobenia vo Wileri. S vysokou školou som nezačal, keďže časovo by mi to nevychádzalo. Navyše florbalu chcem venovať maximum času.
Dá sa z platu v Ersigene vyžiť alebo musíte aj pracovať?
Dá sa, ale nebol by to pekný a jednoduchý život. Chodím do roboty s dvomi spoluhráčmi. Pracujeme vo fabrike na úpravu malých súčiastok do rôznych prístrojov.
Niekedy domáci hráči dávajú legionárom pocítiť, že im zaberajú miesto. Nemali ste takéto problémy?
Samozrejme, dokonca stále mám pocit, že sa tie problémy môžu vyskytnúť znova. Bol som však trpezlivý. Veril som, že moja hra ma niekam posunie.
Čo chcete vo Wileri dosiahnuť?
Chcem byť platným členom tímu a v každom zápase pomôcť. Ako každý rok chceme vyhrať švajčiarsky titul. To je môj najbližší cieľ.
Kedysi sa špekulovalo, že máte namierené do Švédska. Neláka vás najlepšia liga sveta?
Bola to pravda. Aj teraz mám odtiaľ ponuky, ale konkretizovať ich nechcem. Verím, že si vo Švédsku raz zahrám. Je to niečo ako NHL v hokeji. Momentálne nad tým veľmi nerozmýšľam, pretože sa vo Wileri cítim dobre.