Čakali ste taký hladký priebeh kvalifikácie?
Neviem, či bol hladký, no dôležité bolo, že sme ju zvládli a na šampionát sme postúpili ako víťazi skupiny. Rozhodlo o tom naše víťazstvo v Nitre v dôležitom súboji s Čiernou Horou. Vedeli sme, že sme lepší – a potvrdili sme to aj na palubovke. Vyšiel nám začiatok, súpera sme dostali pod tlak. V druhom sete hostia vzdorovali tuhšie, ich nápor sme však ustáli a v treťom sme ich nepustili takmer k ničomu. Nemali nás čím prekvapiť. Poučili sme sa z prehry u nich, zlepšili sme sa na podaní i v útoku. Pred takou fantastickou kulisou, akú nám utvorili diváci v Nitre, sme zle ani hrať nemohli.
Do reprezentácie ste sa vrátili po dvoch rokoch. Nechýbala vám?
Nebolo to v tom, že by som nechcel reprezentovať. Potreboval som si oddýchnuť, dať sa dokopy aj zdravotne. Skĺbiť povinnosti v klube i v reprezentácii je náročné psychicky i fyzicky, na dovolenku ostáva málo času. Pomohlo mi to, s mužstvom som absolvoval prípravu na kvalifikáciu i všetky zápasy v nej. Potvrdili sme pozíciu favorita, nevyšiel nám len jeden zápas, ušli nám v ňom závery setov. Dôležité bolo i víťazstvo v Moldavsku, nepríjemných domácich sme pretlačili.
Uplynulú sezónu ste odohrali v ruskom Jaroslavli, u nováčika súťaže. Ako vám chutila?
Som bohatší o ďalšiu zaujímavú skúsenosť. Najvyššia ruská súťaž je s talianskou ligou najlepšia – a čo sa týka cestovania a trénovania, určite najnáročnejšia. Menej sa dbá na taktiku, no vyžaduje sa maximálna disciplína, čo je mentálne vyčerpávajúce. V najvyššej súťaži sme sa udržali, čo bolo podstatné.
Pošťastilo sa vám v Jaroslavli vidieť aj zápas Slovana v Kontinentálnej hokejovej lige?
Nepošťastilo, keď tam hral Slovan, mal som klubové povinnosti. Na pár zápasoch som bol, páčila sa mi atmosféra. Nedalo sa nepripomenúť si leteckú tragédiu zo septembra 2011, keď zahynul celý hokejový tím aj s naším Pavlom Demitrom. Na štadióne ju pripomína pietne miesto.
Sezóna v Jaroslavli vám stačila?
Uprednostnil som dobrú ponuku z Francúzska. V Nantes máme nádej na dobrý výsledok. Vyšiel nám začiatok súťaže, boli sme aj na druhom mieste, aktuálne sme na piatom z trinástich tímov. Postup do play off medzi osem najlepších by nám nemal ujsť.
Francúzsko je jednou zo štyroch hostiteľských krajín septembrového európskeho šampionátu. Vyhovovalo by vám, keby tam hralo Slovensko?
Že či, veľmi si to želám! Jedna skupina bude i v Nantes, kde momentálne pôsobím. Bol by som tam takmer ako doma.
Na čo si môže reprezentácia trúfať?
Úspechom bude postup zo skupiny, to by mal byť náš prvý cieľ. Na európskom šampionáte 2017 v Poľsku som chýbal, no na predošlých sme herne mali na postup, verím, že oň úspešne zabojujeme. Na piate miesto z ME v roku 2011 i na prvenstvo v Európskej lige sa krásne spomína, už by sa patrilo niečo podobné zopakovať.
S reprezentáciou sa rozlúčil dlhoročný kapitán Emanuel Kohút. Ste pripravený byť jedným z jej lídrov?
Budem sa o to snažiť. Uvedomujem si, že v národnom tíme patrím k najskúsenejším hráčom, s čím súvisí aj zodpovednosť.