„Aj pre mňa je naše umiestnenie príjemné prekvapenie, vôbec som to nečakala,“ vraví päťnásobná víťazka najvýznamnejšej európskej klubovej súťaže.
Pred začiatkom súťaže ste sa o ambíciách tímu vyjadrovali skôr opatrne. Šlo o overenú trénerskú taktiku alebo realitu?
O realitu. Mala som obavy, z družstva odišli viaceré osobnosti i niektoré hviezdy: Španielka Marta Xargayová, Švédka Amanda Zahuiová, Američanka DeWanna Bonnerová, Sonja Petrovičová, sezónu predtým španielska hviezda Laia Palauová i skúsená pivotka Ilona Burgrová. Od apríla 2015, keď sme vyhrali Európsku ligu, sa družstvo výrazne obmenilo. Mali sme však šťastnú ruku pri výbere nových hráčok. Ono je to vždy o tom, ako si hráčky sadnú, preto je začiatok sezóny otázny. Sadli si však príkladne.
Podľa akých kritérií ich vyberáte?
Zjednodušene: aby neškodili kolektívu. Nie vždy to vyjde, ale doterajšie výsledky potvrdzujú, že naša sila je v tímovosti. Máme kolektív bez hviezd, vychádzajúcou môže byť Američanka Alyssa Thomasová, výborne do družstva zapadla i Francúzka Valériane Ayayi, slovinská rozohrávačka Teja Oblaková. Umne tím vedie kapitánka Kateřina Elhotová, ikona pražského basketbalu. Myslela som si, že budeme silnejší v druhej polovici súťaže, o to viac ma teší, že prvú sme zvládli nad očakávanie. Povzbudilo nás víťazstvo v prvom zápase v Orenburgu. Máme hráčky, ktoré sa nehrajú na niečo, čím nie sú.
S tímom USK ste získali v domácej súťaži šesť titulov nepretržite, máte vykročené k siedmemu. Spomeniete si, kedy ste v nej prehrali?
Stalo sa tak vo finálovej sérii proti Brnu pred piatimi rokmi, keď sme vyhrali 3:1 na zápasy. Odvtedy v najvyššej českej lige nemáme vážnejšiu konkurenciu.
V slovenskej najvyššej súťaži dlho kraľoval pod vaším vedením Ružomberok, potom prišla éra Košíc. V Česku hegemóniu Brna vystriedali vaše zverenky. Nehrozí únava z úspechov?
To určite nie, aj keď sa hovorí, že každá éra sa raz skončí. Iste, všetko sa môže stať – ak majiteľov prestane basketbal baviť. Zatiaľ také signály neregistrujem. Naši majtelia majú stále motív pokračovať, s dobrými výsledkami rastie aj divácky záujem. Snažíme sa zaň odvďačiť pestrou hrou.
Môže byť motívom organizovanie Final Four, vyvrcholenia euroligy, v domácom prostredí?
Nerada predbieham, je to predčasné, ešte sme sa do najlepšej záverečnej štvorky nedostali.
Zvýšilo vedenie klubu nároky na účinkovanie v eurolige po úspešnej prvej polovici?
Pred začiatkom sa hovorilo o postupe zo skupiny (z 8-člennej idú do play off prvé štyri tímy, pozn), teraz sa hovorí o tom, z ktorého miesta by to malo byť. Čím z vyššieho, tým je lepšia východisková pozícia v play off. O to sa usilujú všetci.
Slovenský účastník v eurolige chýba, slovenských trénerov je v nej viac než hráčok. O čom to svedčí?
Áno, tréneri vedú nad hráčkami 2:1, jedinou Slovenkou je Žofia Hruščáková vo francúzskom tíme Flammes Carolo Basket. Je to svedectvo o tom, že slovenský ženský basketbal ustupuje z niekdajších pozícií. Mrzí ma, že ženská reprezentácia nepostúpila na majstrovstvá Európy. Je dobré, že Košice a Piešťany hrajú nižšie európske súťaže, každá medzinárodná konfrontácia je užitočná, no euroliga je minimálne o poschodie vyššie. Je to najvyššie poschodie, na ňom sa určuje smerovanie basketbalu. V poslednom stretnutí pred Vianocami sme doma zdolali Polkowice, vedie ich Maroš Kováčik. Navzájom sme si zaželali postup zo skupiny.
V apríli roku 2019 uplynie dvadsať rokov od prvého triumfu Ružomberka v Európskej lige. Bude spomienková oslava?
Neuveriteľné, ako ten čas letí! Dúfam, že nejaká oslava bude (so smiechom). Pred tromi rokmi sme si pripomenuli 24 rokov od prvého federálneho titulu Ružomberka, bolo to príjemné spomínanie.
Generácie hráčok i trénerov sa menia, Natália Hejková ostáva. Máte v eurolige kolegu alebo kolegyňu, ktorí v nej pôsobia tak dlho ako vy?
(so smiechom) Nespomínam si, zrejme nie. Niekedy si pripadám ako zabudnutý brontosaurus. Zatiaľ ma však basketbal baví, zmluvu mám do konca sezóny. Na začiatku roka budeme s vedením hovoriť, ako ďalej.
Ako sa mení ženský basketbal, akým smerom sa uberá?
Približuje sa k mužskému: silou, rýchlosťou, atletickosťou, dôrazom v súbojoch. Keď k týmto prvkom pridáme jednoduchosť a techniku – o čo sa usilujeme – tak je to basketbal, o aký som sa vždy snažila. Naša hra je postavená na tom, aby sme súperom dali čo najrýchlejšie kôš – a tak ho ničili. Dôsledná obrana je samozrejmosť.
Už máte plesovú róbu?
Zatiaľ nemám, no na náš ples vo februári je povolené aj neformálne oblečenie. Už sa z plesania stala tradícia, najbližší bude štvrtý. A každý bol z roka na rok lepší, teším sa.
Ako vyznie vaše bilancovanie roka, čo si želáte do budúceho?
Odchádzajúci rok nebol z môjho pohľadu výnimočný ani zlý – taký normálny. Podstatné je, že nepriniesol nijaké mínusové záležitosti. Naučila som sa byť skromnejšia v očakávaniach a ak niečo nečakané a pozitívne vyjde, poteší ma to. Prvoradé je vždy zdravie – a to ostatné máme v rukách.