Z kontinentálneho šampionátu si priniesol dve bronzové a jednu striebornú medailu. Pätnásťkrát nastúpil v drese výberu Európy a v roku 1991 ho časopis Medzinárodnej basketbalovej federácie zaradil medzi 50 najlepších hráčov všetkých čias.
Najlepší slovenský basketbalista 20. storočia Stanislav „Kily“ Kropilák je od minulého týždňa deviaty laureát ocenenia pre Športovú legendu popri tradičnej ankete Športovec roka.
Zhumpľované telo, mladá myseľ
„Ocenenie je pre mňa veľké prekvapenie a fantastická pocta. Som rád, že práve ja reprezentujem basketbal a potvrdzujem, že aj v ňom sa dá dosiahnuť veľa. Zároveň však musím priznať, že neviem, či sa už na takéto ocenenie cítim. Najradšej by som ešte stále športoval, ale môj opotrebovaný organizmus mi to už príliš nepovoľuje,“ tvrdí 63-ročný rodák z Kremnice.
Niekdajší vynikajúci pivot si svoj vek príliš nepripúšťa. „Vek si neuvedomujem, chodím stále medzi mladých ľudí, takže sa cítim mladšie. Samozrejme, niekedy je to lepšie, inokedy horšie, záleží na tom, ako sa zobudím. Musím však tvrdo makať, aby ma telo poslúchalo,“ priznáva.
V minulosti ho trápilo srdce, kolenné kĺby i kríže, momentálne je na tom podstatne lepšie. „Viacerí bývalí spoluhráči by chceli, aby som s nimi hrával za starých pánov, ale to už nejde. Môžem len plávať a bicyklovať. Som však rád, že sa môžem aj poprechádzať, keďže mám umelé kolená a prednedávnom som mal pri chôdzi veľké bolesti. Som vďačný všetkým lekárom, ktorí ma dali takto dohromady,“ odkazuje.
Vždy obľuboval lyžovanie, vďaka nemu aj prišiel k prezývke Kily po legendárnom zjazdárovi Jeanovi Claudovi Killym. Pred troma rokmi sníval, že sa ešte raz na lyže postaví, no teraz už je pesimista.
„Už sa mi to asi nepodarí. No bodaj by som sa mýlil. Stačilo by mi obuť si lyžiarky, naskočil na lyže a raz či dvakrát sa spustiť dole kopcom. Nechcem však riskovať. Roky driny a basketbalu mi telo poriadne zhumpľovali. V Belgicku a Luxembursku sme roky hrali na betóne,“ prezrádza.
Mal študovať a hrať v USA
Do zahraničia sa dostal v roku 1985. Potom, čo priviedol československý tím v Stuttgarte k nečakanému striebru.
„Zdolali sme Španielov aj Juhosláviu a vo finále prehrali s Rusmi. Bol to fantastický úspech,“ zaspomína si vtedajší kapitán. Do Belgicka a Luxemburska zamieril s jasným cieľom, na záver úspešnej kariéry si trochu privyrobiť. Nakoniec tam vydržal dlhých 11 sezón. Len veľký kus smoly mu zabránil v tom, aby šiel ako prvý československý športovec študovať a športovať do USA.
Foto: TASR, Dano Veselský
„Po olympiáde 1976 v Montreale mala o mňa veľký záujem univerzita Wake Forest. Výborne mi vyšiel v Montreale zápas s USA, asi tam som zaujal. Všetko bolo vybavené, aj prezident Gustáv Husák vraj podpísal papiere, no zranil som si koleno. Vypadol som na tri-štyri mesiace a v zámorí o mňa stratili záujem,“ vysvetľuje.
Americký basketbal ho lákal, keďže v juniorskom výbere Európy sa predstavil na pôde najväčších univerzít v USA a videl, ako veľmi populárny tam basketbal je. Takto si zahral napríklad proti mladému Larrymu Birdovi.
Zblokoval Jordana, sklamala ho politika
No osobností, proti ktorým nastúpil, bolo oveľa, oveľa viac.
Okrem všetkých európskych hviezd treba určite spomenúť Michaela Jordana či Earvina „Magica“ Johnsona. „Je príjemné, keď sa môžete pochváliť, že ste zblokovali Jordana,“ usmeje sa. „Mal vtedy devätnásť a všetci hovorili, že z neho bude hviezda NBA,“ priblíži.
Magic ho však očaril viac. „Nastúpil som proti nemu na Univerziáde. Jednoznačne bol môj najobľúbenejší hráč. Predvádzal v tom čase nevídané veci, hral s obrovským prehľadom. Aj teraz sú skvelí basketbalisti ako LeBron James či donedávna hrajúci Kobe Bryant, ale druhý taký ako Magic nebol,“ dodáva.
Foto: ARCHÍV STANISLAVA KROPILÁKA
Z množstva úspechov, ktoré dosiahol, radí veľmi vysoko prvý titul s Interom.
„Bol to základ, vďaka ktorému sme sa viacerí dostali do reprezentácie a ja som sa neskôr stal i jej kapitánom. Dosiahli sme mnohé úspechy, priniesli tri medaily z ME. Veľmi si vážim pätnásť štartov za výber Európy, ale aj ocenenie pre najlepšieho basketbalistu storočia,“ tvrdí 208-cm vysoký prezident Interu Bratislava.
Športu túžil pomôcť aj vstupom do politiky, prostredníctvom strany ANO, no tento krok neskôr oľutoval.
„Mal som pripravený návrh zákonu o športe, ale rýchlo som pochopil, že v politike šport nikoho nezaujíma. Aj preto želám slovenskému športu, aby sa ľudia v ňom prestali medzi sebou vadiť a vytvárať nezmyselné kauzy a kauzičky. Prajem mu, aby bol úspešný a získal v spoločnosti oveľa lepšiu pozíciu,“ naznačil Kropilák.