Zastúpenie malo aj Slovensko – finálový duel viedol ako prvý arbiter uznávaný medzinárodný rozhodca Juraj Mokrý. Išlo o prvé čisto európske finále od zavedenia finálového stretnutia v roku 1978, predtým šampionát vrcholil bojom v skupine.
Zverenky Zorana Terziča nadviazali na utorkovú výhru 3:1 nad Taliankami zo záveru šesťčlennej III. fázy šampionátu. Srbky uspeli v druhom z ostatných troch veľkých finále, na olympijských hrách 2016 v Riu de Janeiro podľahli Číňankám (1:3).
Srbské volejbalistky pridali zlato k jedinému dovtedajšiemu medailovému úspechu z MS, ktorým bol bronz z Japonska 2006. Talianky už raz získali titul svetových šampiónok – v roku 2002 v berlínskom finále MS v Nemecku zvíťazili 3:2 nad Američankami. V Japonsku rozšírili svoju zbierku o striebro.
Bronzové medaily získali Číňanky, ktoré v súboji o 3. miesto zvíťazili 3:0 (22, 19, 14) nad Holanďankami, aktuálnymi vicemajsterkami Európy. Číňanky potvrdili utorkovú výhru 3:1 nad Holanďankami z III.fázy MS. Pre Číňanky to je historicky prvý bronz z MS, na konte majú aj dve zlatá (1982, 1986) a tri striebra (1990, 1998, 2014). Holanďanky na premiérové medailové umiestnenie na tomto fóre naďalej čakajú.
MS 2018 volejbalistiek v Japonsku – sobota – Jokohama:
FINÁLE
Srbsko – Taliansko 3:2 (-21, 14, –23, 19, 12)
O 3. MIESTO
Holandsko – Čína 0:3 (-22, –19, –14)
Konečné poradie MS 2018: 1. Srbsko, 2. Taliansko, 3. Čína, 4. Holandsko, 5. USA, 6. Japonsko, 7. Brazília, 8. Rusko, 9. Dominikánska republika, 10. Turecko, 11. Nemecko, 12. Bulharsko, 13. Thajsko, 14. Portoriko, 15. Azerbajdžan, 16. Mexiko, 17. Kórejská republika, 18. Kanada, 19. Argentína, 20. Keňa, 21. Kamerun, 22. Kuba, 23. Trinidad a Tobago, 24. Kazachstan
Historický prehľad medailistov:
1952 (Moskva) 1. ZSSR, 2. Poľsko, 3. ČSR
1956 (Paríž) 1. ZSSR, 2. Rumunsko, 3. Poľsko
1960 (Rio de Janeiro) 1. ZSSR, 2. Japonsko, 3. ČSSR
1962 (Moskva) 1. Japonsko, 2. ZSSR, 3. Poľsko
1967 (Tokio) 1. Japonsko, 2. USA, 3. Kórejská republika
1970 (Varna) 1. ZSSR, 2. Japonsko, 3. KĽDR
1974 (Guadalajara) 1. Japonsko, 2. ZSSR, 3. Kórejská republika
1978 (Leningrad) 1. Kuba, 2. Japonsko, 3. ZSSR
1982 (Lima) 1. Čína, 2. Peru, 3. USA
1986 (Praha) 1. Čína, 2. Kuba 3. Peru
1990 (Peking) 1. ZSSR, 2. Čína, 3. USA
1994 (Sao Paulo) 1. Kuba, 2. Brazília, 3. Rusko
1998 (Tokio) 1. Kuba, 2. Čína, 3. Rusko
2002 (Berlín) 1. Taliansko, 2. USA, 3. Rusko
2006 (Osaka) 1. Rusko, 2. Brazília, 3. Srbsko a Čierna Hora
2010 (Tokio) 1. Rusko, 2. Brazília, 3. Japonsko
2014 (Miláno) 1. USA, 2. Čína, 3. Brazília
2018 (Jokohama) 1. Srbsko, 2. Taliansko, 3. Čína