V škole sa naučíte teóriu. Pred realitu vás postaví šport

Foto: TASR, Henrich Mišovič

SR Volejbal play off finále 7. Prievidza Nitra Nemec Tréner Prievidze Richard Nemec s majstrovskou trofejou.

„Čelil som veľkému tlaku, vypätiu, bol som pod návalom emócií. Ocitol som sa v situáciách, s akými som nemal skúsenosti,“ priznáva volejbalová legenda.

Počas hráčskej kariéry získala päť slovenských, po jednom nemeckom a talianskom titule. Od stredy sa pýši aj premiérovým v úlohe trénera – Prievidza zdolala v dramatickej finálovej sérii Nitru 4:3 na zápasy.

V čase, keď ste sa stali hlavným trénerom Prievidze, ste povedali: v kúte len tak neobsedím, mám rád výzvy. Akou veľkou bol pre vás zisk prvého titulu v histórii prievidzského volejbalu?

Dokráčať za taký krátky čas až na vrchol bolo mimoriadne obtiažne. V tom, že Prievidza je basketbalové mesto. Už vlani som preto vyhlasoval, že halu pre viac ako 2-tisíc ľudí by sme chceli naplniť aj vďaka volejbalu. To sa nám podarilo – hoci k basketbalu, s jeho históriou v tomto meste, sa môžeme len priblížiť, ťažko ho môžeme dobehnúť. O tom, že sme ľuďom ponúkali kvalitný volejbal, svedčí aj fakt, že sme počas celej sezóny mali najvyššiu návštevnosť v súťaži. To je pre nás obrovské zadosťučinenie.

Čo všetko ste museli urobiť, aby ste všetky tieto výzvy naplnili?

Šport je o detailoch – treba v ňom pracovať svedomito, počas celého roka. Nič nesmiete podceniť, len tak preskočiť. U hráčov nemôžete zanedbať nielen fyzickú, ale ani psychickú prípravu. Zverenca musíte čo najlepšie spoznať, mali by ste vedieť, kde má výkonnostný strop. Až potom s ním môžete plnohodnotne pracovať. Na jednej strane je to zaujímavé, na druhej mimoriadne náročné.

Po nástupe do funkcie ste chceli hráčov naučiť, aby si vážili, čo v Prievidzi majú. Aké podmienky v klube našli?

Od začiatku sme im chceli vytvoriť čo najkvalitnejšie zázemie. Preto sme im zabezpečili bývanie, mohli si priviesť priateľky, rodiny. Vytvorili sme im také podmienky, aby sa nemohli sťažovať na meškajúce výplaty. To sa vedeniu klubu podarilo. Aj takéto veci veľmi úzko súvisia s tým, aby hráči mohli naplno trénovať a sústredili sa len na volejbal. Mám dojem, že v zápasoch sa to naplno prejavilo.

Foto: TASR, Henrich Mišovič

SR Volejbal play off finále 7. Prievidza Nitra Hráči Prievidze oslavujú zisk titulu po siedmom zápase finále play off extraligy volejbalistov.

V kádri ste mali viacero legionárov – v základnej šestke štyroch (dvoch Brazílčanov, Estónca, Holanďana). Bolo náročné zladiť ich do súdržného tímu?

Niekedy je veru zložité. Manažéri vám posielajú videá, na ktorých vidíte techniku hráča, jeho fyzický fond – či je chudý, či je pri sebe. No povahu, jeho psychiku nespoznáte cez video nikdy. Žiadny manažér vám to nepovie. V tom je to lotéria, ktorá buď vyjde, alebo nie. Z veľkej časti kupujete hráča, ktorého vlastne nepoznáte. My sme mali šťastie. V tíme som síce nemal lídra, no družstvo fungovalo ako kvalitné hodinky. Pri nikom som nemal problém s koncentráciou, odhodlaním, nasadením v tréningu.

Počas hráčskej kariéry ste získali sedem majstrovských titulov – päť slovenských, po jednom nemeckom a talianskom. V čom je prvý trénerský iný?

Už len v tom, že som tréner (smiech). Dokázal som si, že ustojím aj takúto pozíciu. Prešiel som si mnohými neľahkými situáciami – krízovými, ktoré som musel riešiť. Nikdy predtým som čosi také nezažil. Čelil som veľkému tlaku, vypätiu, bol som pod návalom emócií. Popri tom som musel hráčov upokojovať. Toto všetko sú veci, ktoré vám v škole vysvetlia, naučíte sa, ako postupovať – teoreticky. No pred skutočnú realitu vás postaví až šport. Zvládol som to, o to viac mi titul chutí.

Popíšte emócie, ktoré ste prežívali po záverečnej výmene sezóny.

Všetky myšlienky v tých chvíľach patrili tímu, Prievidzi. Keď si spomeniem na vypredanú halu, v ktorej si nepočujete vlastného slova, mám v sebe krásne pocity. Po záverečnej lopte zo mňa všetko opadlo. Finálová séria bola nesmierne náročná, ani zďaleka sme bojom o titul neprešli tak jednoducho, ako niektorí očakávali.

Boli náročné aj oslavy?

Boli! Ale aj úžasné a dlhé. Hlavy nás bolia poriadne (smiech). Ale vážne: volejbal v Prievidzi má za sebou krásne okamihy, na ktorých môže v budúcnosti stavať.